Zo starej skrine

Keď som pred Vianocami „vetrala“ starú skriňu na chalupe, uvedomila som si, že je škoda, že sa na tie ohromné poklady, ktoré tam opatrujem, nemôže pozrieť viac ľudí.

Ale vlastne prečo nie? Keď sa dajú digitalizovať knihy, prečo nie aj ručné práce šikovných rúk mojej starej mamy, mamy a mojich tiet? – Tak som zobrala „poklady“ domov, prala, žehlila, fotila, fotky upravovala… A pri tom ostalo. Prišli vianočné prípravy, Vianoce, prázdniny a čas na to, čo som si zaumienila, akosi nezvýšil. Až teraz, keď sme obrali stromček a do skríň putovali vianočné ozdoby, uvedomila som si, čo som si pred sviatkami zaumienila.

Dalo mi to zabrať, kým som sa spriatelila s prostredím blogu, ale na svete je prvý príspevok. Nech sa páči :-)

Časť prikrývky, ktorou kedysi zastieľali postele, teraz poslúžila ako slávnostný obrus.

Prsty museli poriadne bolieť…

So svojím zrakom by som si na to veru netrúfala.

Jedna výšivka krajšia ako druhá.

Ktovie, koľko času musela stará mama nad tým presedieť.

Rovnako krásne ako pred takmer sto rokmi.

Toto bol ozdobný „uterák“, ktorý sa vešal na žŕdku pod malé okrúhle zrkadlo. To sa už, žiaľ, nezachovalo.

Ďalšie poklady nabudúce :-)