Zo záhradky zatiaľ konzumujeme kučeravý petržlen, pažitku a chodíme obzerať, ako červenejú korene reďkoviek.
Do rozumnej veľkosti dorástla aj rukola, tak sme včera vymýšľali, ako ju využiť. Uvarili sme cestoviny, také tie dlhé rezance, tagliatelle, dali na ne tvaroh, nasekané vlašské orechy a umytú, na kúsky natrhanú rukolu a pažitku. Trošku osolili, okorenili a parádny pokrm bol na svete. Ani som to nefotila, lebo som neplánovala o rukole písať.
Až večer ma napadlo, že keď už nám to rastie, treba pohľadať ešte nejaké recepty. A pri tom som natrafila na stránky, kde sa diskutujúci nemohli dohodnúť, či je rukola to isté ako roketa alebo nie je. Tak som začala po tom pátrať. Vrátila som sa do skleníka po vrecúško s názvom Rukola (MoravoSeed Slovakia). Na zadnej strane je uvedený botanický názov Diplotaxis tenuifolia, slovenský rukola, český roketa a maďarský rukola.
Niektorí v diskusiách na nete tvrdili, že to sú dve rôzne rastliny, každá má inú chuť, jedna je trvalka, jedna je jednoročná… Na stránke http://recepty.centrum.cz/varime/2007/4/23/clanky/rukolu-nebo-roketu-dejte-si-oboji/ som, aspoň si teda myslím, našla odpoveď: „Rozřešení zásadního problému nechme na odbornících z České zemědělské
univerzity. Citujme ing. K. Kovářovou, PhD. a ing. J.Brdíčkovou: Mezi
méně známé druhy zeleniny, která se k nám dováží patří rukola (Rauke,
Roquette, Rughetta, Arugula, Roketa, Rocket), což je souhrnné jméno pro
skupinu zhruba 27 druhů rostlin s charakteristickým tvarem listů
tvořících růžici jasně zelených vykrajovaných listu (dle hloubky,
ostrosti a četnosti vykrojení se dají jednotlivé druhy od sebe poměrně
snadno odlišit) a pronikavou štiplavou chutí, jež je velmi variabilní a
závisí hlavně na druhu a životním prostředí rostliny.“
Podľa mňa teda záleží na tom, na ktorý z tých 27 druhov natrafíte, v akom podnebnom pásme a nadmorskej výške ho pestujete, aká je pôda, či je rastlina v skleníku alebo voľne, v akom ročnom období ju pestujete atď.
A pretože som bola ešte stále zvedavá, prehľadávala som postupne všetky záhradnícke knihy v našej domácnosti — a nie je ich málo… V žiadnej z nich sa rukola ani roketa nespomínali, asi si budem musieť doplniť literatúru o niečo novšie. Napokon som rastlinku s názvom Diplotaxis tenuifolia predsa len našla — v knižke Čo to tu kvitne? (IKAR, Bratislava 1996) Dozvedela som sa, že sa jedná o dvojradovku tenkolistú, čeľaď kapustovité, Brassicaceae, ktorá sa vyskytuje ako porast burín pri cestách, na koľajiskách, rumoviskách, nezastavaných plochách, obľubuje prevzdušnené vápnité pôdy a je u nás zriedkavá.
Predpokladám teda, že to, čo sejeme a pestujeme, je vlastne chutný šalát vyšľachtený z tejto buriny. — Podstatné je, že nám naša rukola-roketa zachutila, že obohatí našu stravu o vitamíny a minerály a — že sme sa opäť dozvedeli čo-to nové :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára