štvrtok 20. júna 2013

Kvietky zdravé i chutné

Na záhone sa vysialo množstvo nechtíka. Už dávno sa chystám na výrobu domácej nechtíkovej masti, nemám však poruke nesolenú masť. Budem musieť kúpiť slaninu a vyškvariť ju doma. Kým sa k tomu dostanem, aby už rozkvitnutý nechtík nezvädol, dnes som vypátrala recept na nechtíkový olej a skúsila ten. O priebehu experimentu sa ešte časom zmienim.







 Pri surfovaní som natrafila aj na zaujímavú lahôdku, koláč s levanduľovými kvetmi. Zabudla som si ale poznačiť stránku s receptom a tak som šupla kvietky do môjho osvedčeného bábovkového cesta a cesto do formy, v ktorej obvykle pečiem chlieb. Koláč chutí i vonia fantasticky. Aj levanduľa má mnoho liečivých účinkov, napr. tu sa o nej dá veľa dozvedieť.

 


Prekvapilo ma nedávno, keď som na cibuliach amarylisu objavila teraz, v lete, púčiky. Asi to bude tým, že som ich vyniesla na balkón a majú tam dostatok slniečka a čerstvého povetria. Zatiaľ rozkvitli v dvoch kvetináčoch po dva kvety, uvidím, či si to nerozmyslia i ďalšie, mám ich tam ešte hádam zo päť.




nedeľa 16. júna 2013

Konečne!

Dočkali sme sa. Slniečko krásne svietilo, tak sme „povysávali“ vodu a šup sa do nej!














Bela kúpanie nezaujalo, hlavne že mal na dvore celý deň spoločnosť. Tak sa držal doma a predriemal celý deň. Aj my sme si konečne raz trochu oddýchli.



streda 12. júna 2013

Ľanovky

Z polkilového návinu ľanovej nite zasa kúsok ubudol. A pribudli nové podložky pod niečo. Dnes na nich zapózovali kvietky z niečoho (neviem si spomenúť z čoho, ale zistím to:-)). Ľanovú priadzu mám veľmi rada, i túto ľanovú niť. Keď z nej niečo vytváram, v hlave sa mi hneď melú ďalšie a ďalšie nápady (dnes sa napr. zrodil nápad uháčkovať letnú tašku – či sa to aj uskutoční, dokonca ešte k tomuto letu, uvidíme).



 

 
 
 






 

 



Zatiaľ vzniká čosi iné — na želanie Evičky vyrábam nový obal na termosku, ktorú si nosí do školy. V tomto školskom roku ho už veľmi nevyužije, ale po prázdninách bude ešte príležitostí habadej.



pondelok 3. júna 2013

Dvakrát tri v jednom

Minulý týždeň som potrebovala rýchlo a veľa napiecť. Tak som to vyriešila jedným cestom na tri rôzne spôsoby.
Najskôr to bolo vo štvrtok slané kysnuté cesto. Vznikli z neho sezamové rožky a  dva rôzne koláče (niektorí by ich odvážne nazvali domácou pizzou, ale vždy sa nájde kopa oponentov, ktorí začnú mudrovať, že takto sa pizza nerobí). Na jednom koláči je lečo, oravská slaninka, kukurica, olivy a syr a na druhom paradajkovo-papriková nátierka, slanina, kukurica, olivy a vajíčka rozšľahané s kyslou smotanou. Na prvom obvyklé korenie na pizzu a na druhom trošku mletého čierneho korenia a drvenej rasce. Rožky som ani nemala v pláne, ale zvýšilo cesto a tretí koláč sa mi už robiť nechcelo — a dobre som urobila, rožky mali hádam najväčší úspech.

 






Ďalšie lenivé pečenie sa konalo v piatok. Objavila som recept na zvláštne cesto: bez vajíčok, iba rovnaké množstvo múky, masla a tvarohu a štipky soli. Mala som strach, že z toho bude iba placka, tak som pridala za pol lyžičky sódy bicarbóny. Z časti rozvaľkaného cesta som nakrájala štvorce, nakôpkovala na ne hustý ríbezľový džem a preložila do tvaru šatôčky. Časť som iba rozvaľkala, pobehala radielkom, pričom vznikli rôzne trojuholníky, štvorčeky, kosoštvorce a časť som nakrájala na malé tyčinky, natrela vajíčkom a posypala sezamom. Šatôčky a tvary som ničím nepotierala, iba nasucho upiekla a potom posypala práškovým cukrom — musím povedať, že boli chrumkavé, chutnejšie ako tie slané s vajíčkom navrchu. Z posledného kúska tohto cesta som v poslednej chvíli vymyslela krupicovú tašku. Rozvaľkala som cesto na tenúčko a rozotrela naň opraženú a podusenú krupicu. Tiež som ju potierala vajíčkom, ale až horúcu, hneď ako som ju vytiahla z rúry. Do nedele sa minulo všetko do posledného kúska.

 







 



A keď už sa tu priplietla, spomeniem i výšivku. Celú sadu obrúskov s motívom fialiek vyšívala moja teta hádam pred tridsiatimi rokmi. Podarovala ju k sviatku mojej mame, svojej sestre. Napriek toľkým rokom a početným praniam sú stále krásne. Rada ich používam a sú milou spomienkou na jednu blízku osobu. Je to i jej zásluhou, že ja teraz chytám do ruky ihlu, háčik, či ihlice. Aj keď, priznávam, jej trpezlivosť, precíznosť asi nikdy nedosiahnem. Ale k fialkovým obrúskom sa ešte vrátim a na pamiatku celú sadu nafotím znovu a poriadne :-)