piatok, 23. augusta 2013

Pitný režim

Prázdniny sa chýlia ku koncu a školička volá :-)
Včera sme dali do poriadku školské aktovky, aby boli pripravené na nový školský rok (našťastie sú ešte použiteľné). Minulý rok si obe dievčatá zvykli pravidelne nosiť ku desiatej čaj vo fľaši, prípadne v zime v termoske. A tu sú ich obľúbené puzdrá na fľaše z mojej „tvorivej dielne“. Návod hádam nie je potrebný — uháčkujeme koliesko potrebného priemeru a potom už len háčkujeme na rovnaký počet očiek až do potrebnej výšky. Uši na nosenie a prípadné ozdoby môžu byť podľa každého vlastnej fantázie.

 

 
 

utorok, 20. augusta 2013

Dnes máme domáci

 Dievčence mi už dlhší čas pripomínali, že sme dávno nepiekli domáci chlebík. Tak sme sa dnes do toho pustili — veď čo, väčšinu za nás urobí robot, ešteže ho máme :-)


 Po chvíli miešania bolo cesto pripravené…

 

… a bolo ho tak na dno misy (nie doslova, je tam 1 kg múky).


 Asi po dvoch hodinách…


 … ho bola plná misa…


… a cesto putovalo do foriem.


Ešte štvrťhodinku podkyslo a šup s ním do rúry.


 Po necelej hodinke a troch náteroch vlažnou slanou vodou…


 Po necelej hodinke a troch náteroch vlažnou slanou vodou…


 … sme vytiahli z rúry takúto mňamku.


 Decká sa nevedeli dočkať, kedy ochladne.


 Na mriežke to ale bolo čo nevidieť.


 Domáci chlebík s domácou rajčinkou…


vraj chutil „bombasticky“


 Krásne prepečený s chrumkavou kôrkou.


 Anička skonštatovala, že naša kuchyňa má dobrú energiu.


 Niečo na tom asi bude:-)


štvrtok, 15. augusta 2013

Letecký večer

Dali sme si dnes večeru vonku na dvore. O chvíľu sme spozorovali húfy lastovičiek ako pojašene poletujú krížom-krážom. A zistili sme i príčinu — vyrušili ich motormi paraglidisti, ktorí krúžili ponad strechy. Bolo už prítmie, tak fotky sú len také „dokumentárne“.
Ale Kamilku nevyrušili ani padáky, ani lastovičky. Spokojne po Evke dojedala zostávajúce kukuričné zrnká a zalizovala sa až za ušami.






 

utorok, 13. augusta 2013

Na stole

Príjemne sa ochladilo a tým nadišiel i čas na konečnú úpravu obrusa. So stredom nebolo treba robiť nič, vyrovnal sa pri sušení. Okraje som naparila, ale len mierne, aby sa zachovala štruktúra priadze.
Nezmienila som sa ešte o tom, prečo som sa podujala na toto maxiháčkovanie. Keď som bola ešte decko, bola som na prázdninách v Bratislave u vzdialenej príbuznej. V jednej izbe zaberal asi polovicu priestoru klavír a na ňom obrovská prikrývka uháčkovaná zo zlatistej lesklej kordonetovej priadze, ktorá ma už vtedy uchvátila. Zaumienila som si, že sa naučím háčkovať a raz čosi také budem mať i ja. Klavír u nás nehrozí, ale sen o uháčkovanom obruse je splnený :-)

 


 


Keď som sa ako dievča učila háčkovať, boli v móde šatky na krk s veľmi jednoduchým sieťovým vzorom, tvoreným iba retiazkou a krátkymi spojovacími stĺpikmi. Spomínam si na tú moju, bola práve zo spomínanej lesklej kordonetky  fialovej farby a bola som na svoj výtvor patrične pyšná. Teraz učím háčkovať svoje dcéry a tiež sa pokúšame o podobnú šatku, akurát naša má okraj spevnený vejárikom z dlhých stĺpikov.

    

Inšpirácia je odtiaľto, akurát s vynechaním voľných okienok po obvode:


Ani posledný obrázok tu nie je náhodou. Levanduľa sa presúša a pomaly opadáva, čo nevidieť skončí vo voňavom vrecúšku, len ešte nie som rozhodnutá, v akom. A plný pohár odstrižkov priadzí, to bude zasa výplň do ihelníčka, aký kedysi visieval u nás doma na kľučke kuchynského okna.


Plány sú, času pomenej, ale pekne, krôčik za krôčikom, na všetko raz príde. A možno aj na blog prídu výsledky môjho snaženia :-)

piatok, 9. augusta 2013

Už sa suší!

— ale tentokrát nie cibuľa, ani žiadna liečivá bylinka, ale moje dielo roka, háčkovaný obrus na veľký okrúhly stôl.
Zo začiatku práca pekne pribúdala, ale posledné riadky sa mi zdali nekonečné. Myslím si, že sa tak skoro do ničoho väčšieho nepustím, ostanem pekne pri čiapkach a šálikoch a sem-tam nejakom svetri. Hoci — radšej už som ticho, lebo nezaručujem, že mi niečo nepadne do oka a všetko bude inak… :-)







Obrus som preprala vo vlažnej vode v tekutom pracom prostriedku a nechala voľne sušiť na stole. Stred bude, myslím, ok, to čo visí zo stola bude treba napariť alebo nejako ináč „učesať“. Určite bude i potom nejaká fotka. Ale v tomto počasí nech po mne nikto nechce, aby som brala do rúk žehličku. Keď uháčkovanie trvalo vyše sedem mesiacov, ešte to deň-dva-tri počká :-)
Na zhotovenie bola použitá priadza Rustico (48 % bavlna, 48 % mikroakryl a 4 % polyamid). Háčkovalo sa z nej výborne. Mám ešte zopár klbiek krémovej farby, z tej bude prekvapenie pre Aničku k narodeninám.




Vzor samozrejme rada komukoľvek poskytnem. Ak máte veľký stôl, dosť času a chuť háčkovať, ohláste sa! :-)



utorok, 6. augusta 2013

Svetrík

Takéto horúčavy a mňa napadne štrikovať sveter. A koľkokrát som si zaumienila, že nič nezačnem, kým rozrobené veci nedokončím, škoda hovoriť! :-)
Ale čo, ventilátor mám — ihlice a priadzu samozrejme tiež. Poprehľadávala som milión super vzorov, aby som si nakoniec vybrala celkom jednoduchý svetrík. Doma bola k dispozícii akurát červená akrylová „starka“, ale nevyzerá to z nej zle, uvidíme.










Vzor som si požičala od Cisie z livinternetu, akurát som urobila hráškovým vzorom iba lem a ďalej plietla hladko. Zatiaľ počty očiek vychádzajú podľa popisu presne na moju veľkosť, ostáva len dúfať v čo najskoršie vyhotovenie :-)

http://www.liveinternet.ru/users/cisia/post157360614/