pondelok, 30. decembra 2013

Keď na Záhorí fúka…

… a pod stromčekom leží krabica s tritisíc dielikmi puzzlí, plán je jasný.
Nebol to vianočný darček, ale meninový darček našej Evičky. Keď som pred 8 rokmi v pôrodnici zahlásila jej meno, anesteziologička vzdychla: „Čo ste jej to urobili, pripravili ste ju o darčeky. Mať meniny na Vianoce?“ Nuž, snažíme sa na ne nezabúdať, ale i tentokrát sme si veru spomenuli takmer na poslednú chvíľu. Zachránili nás puzzle v Lídli, ktoré sú „do série“ k jedným 6-tisícovým, čo nám už hádam tretí rok visia nad jedálenským stolom. Tie sme vtedy skladali počas celých letných prázdnin, tieto sme stihli v priebehu troch dní. Už len nalakovať, podlepiť, dať latky a môžu sa vešať.
Až budú visieť a zlepšia sa svetelné podmienky na fotografovanie, určite sa tu ešte objavia — a aj tie ostatné, čo sme dosiaľ poskladali.



 












piatok, 20. decembra 2013

Svietnik po štvrté

Náš adventný svietnik dostal štvrtú, záverečnú podobu. Tentokrát ozdoby zo slamy a čečina, zatiaľ umelá. Nechcem, aby mi živá do Vianoc opadala.


 
  

Pribudla mi predvčerom ďalšia ľanovka:


Uháčkovať si ju môžete i vy podľa nákresu na tejto stránke.


Prežite v zdraví, láske a spokojnosti vianočné sviatky a užite si voľné dni podľa svojich predstáv!

štvrtok, 19. decembra 2013

Moje Holandsko

Doma máme minizbieročku suvenírov z Holandska. Priniesla som si kedysi na pamiatku malé keramické dreváky a dózičku. A ani neviem, odkiaľ sa u nás vzal hrnček s holandským motívom. Keď som bola malá, otec bol pracovne v Holandsku a často o ňom doma rozprával. Asi preto je i mne blízke.
Potešila som sa, keď som nedávno natrafila na obrázky vyšívané krížikovou výšivkou, ktoré som si hneď predstavila pri mojich suveníroch. Moje oči už nie sú na tom najlepšie, ale povedala som si, že týchto pár krížikov musím zvládnuť. Ostáva už len v novom roku odniesť nejakému odborníkovi na zarámovanie.











Tak som dnes okoštovala

… a zároveň som sa naučila v našom kávovare konečne pripraviť kapučíno.
Káva z balíčka spomínaného v minulom príspevku — s vanilkovou arómou a jemným nádychom kokosu. 100% arabica. Trošku som si dala len takej čistej a do zvyšku vyrobila mliečnu penu. Nič na tom nie je, akurát keď bol kávovar nový, pila som z neho iba espresso a medzičasom sa niekde zapatrošil návod. Až teraz som ho vyhľadala na internete — a môžeme maškrtiť!



utorok, 17. decembra 2013

Prvý vianočný darček


Dostala som prvý darček! Parádička :-) Dnes mi ho priniesla doručovateľka — hneď mi zlepšila deň. Objednala som si pre seba k Vianociam predplatné časopisov Apetit a Venkov a styl. Na predplatné Apetitu bola vianočná zľava a k predplatnému Venkova sľubovali darček od Manufaktury. Tento mal byť doručený v januári, o to väčšie bolo prekvapenie, keď ho zaslali už teraz. Ani neviem, z čoho sa tešiť viac, či voňavej vanilkovej kozmetiky (sprchový gél, telové mlieko, krém na ruky) alebo ešte voňavejšej kávy a čierneho čaju s vanilkovou arómou. Takéto milé prekvapenia by mohli prichádzať i každý deň! :-)





A tu už je moja predvianočná aktivita: vykrajovanie zázvorníkov. Kedysi to bolo celkom bežné pečivo, dnes sa s ním už tak často nestretávame. My ho máme pritom veľmi obľúbené, je aromatické a ak sa nezje, tak trvanlivé :-)
Cesto je zhotovené z 5 vajíčok (ja dávam radšej 4 plus dva žĺtky), 500 g cukru, 1 kg polohrubej múky, 70 g masla, 1 balíčka mletého zázvoru a 10 g amónia (Salajky). Cesto zhotovíme tak, že najskôr dôkladne vyšľaháme vajcia s cukrom, pridáme vlažné rozpustené maslo, prisypeme časť múky, amónium a zázvor a kým sa dá miešame varechou alebo mixérom. Keď už sme prisypali toľko múky, že je cesto dosť husté, vysypeme zvyšnú múku na dosku, do nej vymiešané cesto a domiesime na doske. Rozvaľkáme na hrúbku asi pol centimetra a vykrajujeme zázvorníky. Nedávame ich na plech, ale na suchú, mierne pomúčenú dosku, kde budú do druhého dňa schnúť. Pritom ich otáčame spodnou časťou navrch, iba tak budú pekne zodvihnuté, hlavne rožky tých hviezdičiek. Na druhý deň, keď preschli, prekladáme ich na slabúčko vymastený plech (stačí pretrieť obalom z masla) a pečieme max. pri 180 stupňoch.



  



piatok, 13. decembra 2013

Prezlečený svietnik

Tento týždeň som sa rozhodla prezliecť adventný svietnik do červenej. Inšpirovala ma malá dečka, ktorú som dokončila. Bol to rest ešte od minulej zimy. Bielu som zhotovila takmer pred rokom a začala som i menšiu, červenú, ale nejako som na ňu potom pozabudla. Objavila som ju až nedávno, tak reku, na Vianoce sa zíde. Predloha na obe je odtiaľto.



V svietniku sme mali naaranžované konáriky tuje, ale boli už akési obschnuté a bolo mi ľúto strihať ďalšie. Tak budeme mať pár dní toto plastové prevedenie a po nedeli ho zasa vynovím čečinou privezenou z chalupy. Ozdoby v svietniku sú staré už nejaký ten rok, ale nevadí, nepotrpím si na to kupovať každý rok nové, zdá sa mi to dosť nešetrné. I vianočný stromček máme plastový a poslúži už dvanásty rok. Ale jeho zdobenie počká minimálne do 23. decembra.
  
 

  

 
Od zajtra začíname s dcérenkami vypekať (zatiaľ máme iba medovníčky a na Mikuláša boli kokosové čižmičky, ale tých už niet). Ak sa niečo mimoriadne podarí, určite sa to tu objaví i s receptom :-)

streda, 11. decembra 2013

Pyžamo, tielko, legíny

Nie, to nie je zoznam vianočných darčekov :-) To je tento vankúšik — ako stvorený na to, aby zohrieval a podopieral moje kríže pri práci na PC.
Postup: nastriháme na pásiky vyradené oblečenie, vezmeme poriadne hrubé ihlice a pletieme, hladko, hladko, hladko… Keď nás už poriadne bolia ruky a pleteniny je dostatočný kus, pletenie ukončíme, zošijeme a oblečieme vankúšik. A pohodlne sa oprieme, aby sme mohli pokračovať v práci na PC.


 
   
 
Nakoniec ešte žartík z jedného bratislavského stravovacieho zariadenia. Ale vy radšej táčky nechajte doma! :-)