pondelok, 21. decembra 2015

Dokončila som i taburetky





Poťahy na taburetky som v piatok dokončila. Pozerám, že na fotke vyzerajú fľakaté, ale to sa iba slniečko pohralo s plyšom, ktorým sú pôvodne potiahnuté.
Dokončila som  a zarámovala i holandské obrázky, ktoré som po troške vyšívala takmer celý rok. Dala som ich do novej izbičky na chalupe. Tú ale zatiaľ neukážem. Jednak je tam okrem obrázkov iba jedna komoda a piecka na drevo, jednak som sa ju i snažila odfotiť, ale bez blesku a pri umelom svetle to nebolo ono, tak nepodarené obrázky ukazovať predsa nebudem. Veď to má čas i v novom roku :-)
Dala som si tiež záväzok, že už nič nové nezačnem. Mám totoiž ešte jeden rozštrikovaný sveter, na okrúhlej ihlici jedny ponožky a desať háčkovaných štvorčekov, ku ktorým treba ešte dva, aby z toho mohol vzniknúť vankúš. Nieže by som to chcela stihnúť ešte tento rok, ale aspoň sa nepustím do ďalších výtvorov, kým nedokončím tamtie.
Tak ešte zopár foto taburetiek:


 

 


Tu sú i s košíčkami dokončenými nedávno
 
 


Už v minulom príspevku som spomínala skladanie origami hviezdičiek. Zapáčilo sa nám a tak sme ich naskladali viacero. Poslúžili i ako ozdoba na zabalených darčekoch a niektoré sme si zavesili na konáriky drieňa — tieto zlaté a strieborné sa mi páčili najviac, sú z vianočného papiera, do akého sme zabalili i darčeky a skladalo sa z neho asi najlepšie.




 
 


Popri práci, chalupe, ručných prácach ešte vypekáme doma trubičky a oplátky, slané i sladké — nie na predaj, len pre nás a na rozdávanie pre blízkych. Urobili sme medovníčky a orieškové kolieska a chystáme sa na u nás vianočne tradičnú Sacherovu tortu. S ďalším vypekaním ani veľkým zdobením to nebudem tento rok preháňať, som z toho z mnohých blogov už akási presýtená, povedala som si, že všetkého s mierou. Nemám rada ani predvianočné nákupné šialenstvo a ešte viac ma vytáčajú preplnené kontajnery po sviatkoch, nechcem k tomu prispievať a verím, že Vianoce budú i bez toho u nás skvelé.
Živý stromček už roky rokúce nekupujeme, i doma sme mávali dlhé roky umelý, i teraz v mojej rodine už používame 15. rok ten istý stromček — a tu sme. Len vo váze budú konáriky zo strieborného smreka, s ktorým sme sa museli nedávno rozlúčiť, lebo svojou výškou ohrozoval nás i susedov.





Nemám v úmysle týmto príspevkom nikoho poučovať a radiť, každý sa zariadi, ako vie najlepšie. Ale predsa len — nestresujte sa, koniec adventu i Vianoce si predovšetkým užívajte — v zdraví, šťastí a rodinnej pohode!
Majte sa krásne,
Vierka.


 


štvrtok, 10. decembra 2015

Na darčekoch sa usilovne pracuje






Všetko začalo týmto košíčkom. Minule som ukázala uháčkované obaly na plechovky. Mala som v pláne vyrobiť ešte jeden, ale zle som odhadla veľkosť a tak namiesto obalu vznikol košík. Na všetky tie lepidlá, gumy, strúhadlá a drobnosti, čo sa povaľovali po stole, ideálny.
A tak ma napadlo vyrobiť podobné košíky i dievčatám do detskej izby. Tam sa toho večne povaľuje neúrekom.



Tak teda tu sú:


Pre každú dcérenku tri, od najmenšieho po najväčší, ako matriošky.









 


Rozháčkovaný menší a väčší štvorec pri košíkoch budú slúžiť ako poťahy na taburetky. Nerada ukazujem nedokončené výtvory, ale poslúžili vhodne pri fotení – tak ich hádam uvidíte neskôr i hotové, priamo na taburetkách. 

Naša vianočná hviezda je tento rok maslovej farby. Celý rok prežila i minuloročná červená, akurát sa nestihla začervenieť, tak tá sa hanbí na okne na schodisku :-)








A moje dievčičky zasa vyrábali hviezdičky. Videli sme ich v príspevkoch na blogoch toľko, že to ani mne nedalo nevyskúšať. Ide to šup-šup, akurát teda kancelársky papier ani farebné papiere na to nie sú ideálne. Hádam ešte dnes vyskúšame, z čoho by vyzerali trochu viac vianočne.









Ale nejde predsa o dokonalosť, dôležitá je radosť z tvorenia — a na to myslite i vy pri vašom vianočnom pečení, šití, pletení či iných tvorivých aktivitách.
Veľa radosti z darčekov, ktoré dostanete, i z tých, ktorými vy obdarujete svojich blízkych! Veľa pokoja a pohody po celý advent!

Vierka.









streda, 25. novembra 2015

Ľanománia




Akonáhle sa niekde blízko mňa objaví kus špagátu, už sa aj náhlim po háčik a vymýšľam, čo vyrobím tentokrát. Ani neviem, kde sa ten svetlý špagátik doma vzal, zrazu tu len bol — a ja som zaraz mala v ruke háčik a prehrabávala sa vo vzoroch na pintereste. Nič veľké som nezačínala, špagátika bolo málo a môjho času ešte menej. A tak vznikli dve malé podložky pod niečo.


 





Keďže svetlejšie klbko sa minulo, štvorček som doháčkovala tmavším ľanom, ktorého mám doma ešte v zásobe dosť. A keď som ho už vytiahla, no budem ho zasa schovávať? Tak som sa pustila do obháčkovania ďalšej plechovky. Tú nižšiu som už mala doma dlhšie, teraz jej pribudla väčšia sestra, slúžia na odkladanie háčikov a ihlíc.






Napokon neostalo pri dvoch a budú z plechoviek sestry tri, na tretej už sa pomaly po chvíľkach tiež pracuje.






Ale pracuje sa i na ďalšom:
Lúpeme orechy, zo začiatku to bola zábava, ale po desiatich kilách už poriadna otrava — a keď vyjdem na povalu a vidím tie nevylúskané — ufff…






Tak si aspoň na zlepšenie nálady pripravím dobrý obedík, tentokrát ryžová kaša s na masle dusenými jablkami so škoricou:




Náladu mi vylepšila predvianočným darčekom babka Evkinej kamarátky, ktorá nás celú rodinu zásobila takýmito teplučkými ponožkami vlastnej výroby. Chystám sa i ja, že nejaké upletiem, ale neviem, neviem, či dokážem vyrobiť dve rovnaké :-)






 Zato jogurty vyrábam pravidelne, tie kupované už doma pomaly nikto nechce :-)




A pretože slniečko je vonku poriadne zubaté, pohľad na plápolajúci oheň v peci je výbornou terapiou.




… a pohľad na čečinu z nášho zoťatého strieborného smriečka pomaly navodzuje nadchádzajúcu adventnú atmosféru. Užívajte si ju v pokoji a spokojne, ja sa opäť ozvem, hádam mi to zasa nebude trvať mesiac, kým sa sem dostanem.
Krásny deň všetkým!
Vierka




streda, 28. októbra 2015

Pivničky v Tepličke




To som celá ja — na cestu do Tatier som si zabudla zobrať fotoaparát. No, čo už. V taške bol aspoň tablet, fotky z neho nič moc a čo bolo ešte horšie, na slniečku nebolo na displeji takmer nič vidieť, tak som fotila skôr naslepo a zvedavá, čo z toho vyjde. Ale fotenie som skoro vzdala a radšej si užívala  výhľady. Niečo pre vás však predsa len mám:
Pred časom sa večer v správach hovorilo o Liptovskej Tepličke a rarite, ktorú tu majú, pivničkách. Poviete si, pivnicu máme aj doma — určite ale nemáte takúto. Zašla som si ich teda obzrieť. Škoda len, že mi nemal kto názorne predviesť, ako sa tými malými dvierkami ide dnu :-)






 








Výhľad z cintorína — na dedinu i na Tatry




Amfiteáter
















Na dnes len toľko. Sľubujem, že nabudúce už sa nikam nepohnem bez fotoaparátu, hoci najbližší víkend ma čaká viac práce než zábavy. Ale uvidíme, niečo sa môžno nájde.
Zatiaľ si užívajte krásne jesenné dni!
Vierka.