utorok, 16. februára 2016

YARN ALONG 2




Zdá sa, že YARN ALONG bude na niečo dobrý. Svetrík mám dokončený a dokonca aj gombičky sú prišité :-) A Dějiny lásky už majú zdigitalizovaný prvý diel, keď chcete, môžete si ho čítať na Zlatom fonde. Ak by ste mali záujem a rozhodli sa ako dobrovoľník pomôcť tomuto veľkolepému projektu, prihláste sa — prečítate si čo-to a zároveň urýchlite pridanie ďalších diel.


 




Pokračujem ďalším kostlivcom — už minulý rok som začala háčkovať na chalupe vankúš zo štvorcov. Potom štvorce dlhší čas ležali nedotknuté. Opäť som sa k nim vrátila a zháčkovala ich dokopy. Pustila som sa i do zadnej strany vankúša, zostáva ešte zopár riadkov a potom už len počkať do jari: až bude vonku pekne, nasypem perie a vankúš môže robiť parádu na starom kresle.
















Priadza nemá žiadne meno, je to 50/50 bavlna a polyamid. Boli to asi 1 a pol kilové náviny, háčkovala som so 6 nitkami. Priadze mám toľko, že by vyšla i celá deka, nielen vankúš, ale do toho sa púšťať nejdem, však po čase niečo vymyslím a zasa nejaké deko spotrebujem :-)

A akej knihe sa teraz venujem? Je to Spoločenský lexikon z roku 1942. Zámerne som napísala venujem a nie čítam. Čítať ho budem tiež, ale po tieto dni ho postupne fotím, lebo oskenovať ho nie je možné. Prvá časť už sa digitalizuje, ďalšie dve časti budú nasledovať. A ručím vám za to, že to bude veru i zaujímavé čítanie. Pre mňa určite, lebo mne je všetko staré blízke.







 




 Daniela mi na svojom blogu robí každý deň chúťky svojimi čajíkmi. Tiež mám rada biely, zelený i čierny čaj (posledný so sójovým mliekom), ale ešte radšej mám čaje bylinkové (aj keď to v skutočnosti čaje nie sú). Momentálne doma pokašliavame a tak je teraz v kurze lipa, divozel, nechtík a materina dúška. Nenapadlo by ma inak čaj fotiť, ale zaujala ma včera večer na ňom para, ktorá z hrnčeka vystupovala. Tak som čajík s parou zvečnila. To modré v ňom nepláva ufo, je to odraz mojej podsvietenej klávesnice, ktorú mám pripojenú k notebooku :-)
Čo sa čaju, ale i kávy týka, vypozorovala som, že chutnejšie sú z prefiltrovanej vody, čaj z nej tak veľmi netmavne a je krásne číry. A ďalšie pozitívum je to pre varnú kanvicu, ktorá bola samý vodný kameň, kým sme vodu začali filtrovať. (Nie je to z mojej strany žiadna reklama, len moje zistenie k tejto téme.)




Tak, para mizne, čajík ochladol tak akurát, ja sa s vami pre dnes lúčim a prajem príjemný večer, či už so šálkou kávy, čaju alebo čohokoľvek, ale hlavne v pohode!
Majte sa, teším sa nabudúce,
Vierka.











pondelok, 8. februára 2016

Pre Kamilku



Možno si ešte niektoré z vás pamätajú na moje riflové štvorčeky. Časť z nich som využila na obliečky na vankúše a časť zostala na dlhý čas v krabici. Nedávno prišiel aj ich čas.
Keďže sme kúpili novú lavicu k jedálenskému stolu, bolo treba prvú pomoc. Lavica je totiž čalúnená a to sa zapáčilo našej Kamilke. Hrozilo, že poťah bude mať krátke trvanie pri jej pazúrikoch. Tak som jej ušila zo štvorčekov prešívanú deku. Šila som také niečo prvýkrát a povedala som si, že na starej látke sa to aspoň naučím. Otestovala som si, ako sa šije riflovina na stroji, ktorý som dostala pred rokom (zdá sa mi to ako včera), vyskúšala som si zošívanie viacerých vrstiev látky a šitie okrajov deky, hlavne v tom poslednom sa mám ešte čo učiť :-)
Kamilke sa ale deka zapáčila a často ju využíva. Operadlo neškrabe, zatiaľ, inak budem musieť vymyslieť plán B. Zato si rada a dlho poleží. Dievčatám sa tento výrobok tiež celkom zapáčil a vraj by aj ony do detskej izby na postele niečo podobné, väčšie, uvítali. Žeby zasa o rok? Možno skôr, uvidíme :-)

  





 

 






Trochu hry so svetlom:




 A tu už spokojná „majiteľka“:







Zatiaľ vás srdečne zdraví Kamilka a ja vám prajem úspešný vstup do nového týždňa, krásne počasie, dobrú náladu a tak… :-)
Vierka



streda, 3. februára 2016

3000 kúskov



… je na svojom mieste. Teda, ako sa to vezme — ešte treba kúpiť lepidlo, lišty, pásku a definitívne vybrať, kam nové puzzle zavesíme.
Bol to vianočný darček pre naše dcérenky, milovníčky koní. Boli nadšené. Pri skladaní ich ale nadšenie rýchlo prešlo a veľká časť tak ostala na mne. Nebola to teda žiadna sranda, skladali sme doma už aj dvojnásobne väčšie, ale tu bolo málo farieb a hromada temer rovnakých dielikov, nebolo sa veľmi čoho chytiť a tak sa prikladalo, skúšalo… ale obraz je na svete — a dúfam, že čoskoro aj niekde na stene.

    









Minulý týždeň ma zaujal v jeden podvečer pohľad z okna, smerom ku Plaveckému hradu. Vytiahla som foťák a cvakala, len tak, cez okno. Po stiahnutí fotiek som si ale uvedomila, že na fotkách nie sú svätojánske mušky, ale prach. Našťastie v sobotu bolo krásne slnečno a okná som umyla, tak nabudúce to už bude na fotkách snáď bez „svätojánskych mušiek“ :-)












A takto povyrástli moje mláďatká, kaktusíky vysiate zo semien. Ale že im to trvá :-)
Aby som si ušetrila polievanie jednotlivo, dostali namiesto misiek starý pekáč, ale myslím si, že im celkom pristane.






A tu je aj ich starší väčší kamarát. Všimla som si, že obrástol malinkými kaktusíkmi, je ich tam zo desať a sú zatiaľ len ako špendlíkové hlavičky.




A tieto v maľovanom črepníku dostala kedysi Anička k sviatku. Bolo ich tam päť či šesť, ale už z nich porozdávala. — Aj mne sú oveľa vzácnejšie kvietky, ktoré si vypestujem, namnožím, vymením s kamarátkou, než len také, že prídem do kvetinárstva a kúpim. Takto majú aspoň nejaký príbeh alebo sa spájajú so spomienkou na niekoho a na tom mi hlavne záleží.




Toľko na dnes a ja idem doštrikovávať sveter, nech je opäť čím sa pochváliť.
Majte sa krásne a užívajte si vaše radosti!
Vierka.