pondelok, 12. mája 2014

Skorocelový sirup



Púpavový „med“ som pred tromi týždňami tiež ukuchtila, ale zabudla som to zdokumentovať… :-)




Dnes som sa podujala na výrobu skorocelového sirupu. Podchvíľou niekto doma pokašliava, zíde sa. Anička mi natrhala v záhrade plnú misu skorocelových listov — ešteže nemáme žiadny sterilný anglický trávnik, ale hotovú lúku s púpavou, sedmokráskami, ďatelinou, skorocelom, myším chvostom, šalviou, lastovičníkom, ba i žihľavou pri plote. Nakrátko kosíme iba pred domom a okolo bazéna a ostatný trávnik slúži ako krmivo pre zajace a sliepky, a tiež sem-tam pre nás ;-)
Na skorocelový sirup som našla rôzne recepty, niektorí ho varia, niektorí robia za studena, niektorí ho dokonca zakopávajú do zeme. Ja som ostala pri radách Dědka kořenáře, akurát som sa nevedela rozhodnúť, či budem sirup variť alebo nie. Naložila som teda listy s cukrom do dvoch pohárov. Z jedného nechám vytvoriť sirup pomaly a z druhého ho uvarím podobne ako púpavový „med“.
Mimochodom, ten púpavový sa mi zvlášť vydaril, skutočne má medovú konzistenciu a pamätám si, že v jednom roku, keď sme nemali med včelí, som ho  použila i do medovníkov. Pred pár dňami si ho dievčatá dokonca dávali na lievance — vraj, keď Američania môžu javorový sirup… Tak uvidím, aký úspech bude mať sirup zo skorocelu.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára