utorok 27. mája 2014

Začíname „škrečkovať“


… zásoby na horšie časy.
Už pred mesiacom mi dievčatá nazbierali misu púpavových kvietkov a uvarili sme púpavový „med“. Podaril sa krásny, hustý a my sme sa tešili z prvých tohtoročných zásob na zimu.
Tentokrát už nás na záhrade čakala väčšia úroda: obrovská rebarbora, spústa krásneho špenátu a od susedov rozvoniavala rozkvitnutá baza. Hneď bolo jasné, čo budem robiť v najbližších hodinách. Bazu som hneď v piatok večer zaliala prevarenou vodou a nechala do rána stáť. V sobotu ráno, ešte za rosy, som nabehla do záhrady natrhať špenát a olámať rebarborové stonky. Špenát som umyla,  oblanšírovala a naporciovala do vrecúšok do mrazničky. Rebarborové stonky som ošúpala, nakrájala na kúsky a zaliala vriacou vodou, nech sa vyplaví aspoň časť kyseliny šťavelovej. O chvíľu som vodu zliala a rebarborové kúsky takisto putovali do mrazničky.



  



 


Aby sa nezabudlo na bazu, precedila som nálev cez plátno, zohriala, doplnila cukor  a citrónovú šťavu a miešala, kým sa cukor rozpustil. Aby sirup vydržal dlhšie, naliala som ho do pohárov a dala sterilizovať. Mám vyskúšané, že vydrží až do rozkvitnutia ďalšej bazy o rok, prípadne i dlhšie.


A nebojte sa, v mrazničke neskončilo všetko. Už deň predtým som z rebarbory, ktorá mi rastie v domácej záhrade napiekla obrátený koláč, v ktorom som rebarboru skombinovala so zaváranými slivkami z minuloročnej úrody a špenát sme tiež nedávno mali v cestovinovom šaláte s cibuľkou a cottage cheesom.
Okrem zeleniny prišli na rad i bylinky. Na čajíky sa už suší skorocel, repík, baza, mäta, medovka, do kuchyne šalvia a pre sliepky na zimu nasekaná žihľava. Na sušenie tento rok okrem rôznych mriežok a papierových debničiek testujem aj závesnú sieťku, ktorá sa v Ikei predáva na ukladanie drobných predmetov, hračiek a pod. Veľa sa tam síce nevojde, ale sieťka sa pohojdáva na vzduchu pod strechou altánika a bylinky tak schnú o dosť rýchlejšie než položené na stole.


  


 


 Na záver, síce trochu zaburinená, ale pekne sa zelenajúca špirála:

pondelok 26. mája 2014

Margarétka




Krásne meno, ešte krajšia rastlinka. Buď vietor dofúkal semienka, alebo to majú na svedomí vtáčiky, ale zrazu sa nám v záhrade objavila biela záplava kvetov. Pri kosení sme ich časť obišli, to som zvedavá, koľko sa ich vyseje a vyrastie o rok.

  

 
 




A túto „kytičku“ sme zabudli na chalupe pred dvoma týždňami — aha, aká svieža nás privítala :-)




pondelok 19. mája 2014

Skleníky v bratislavskej botanickej záhrade


 Po dopoludní presedenom v knižnici a po dobrom obede sa mi zachcelo trochu pohybu. Voľba padla na Botanickú záhradu. Cítila som sa tam tentokrát ako v Holandsku, prepŕchal drobunký dáždik ako z rozprašovača. Presne takéto počasie som zažila v Amsterdame, tak ho volám holandské. A keď už hrozilo, že sa holandský dáždik zmení na náš poriadny slovenský lejak, našla som útočisko v skleníkoch — tu kvapkala iba skondenzovaná voda zo stropu a z končekov listov vysokých rastlín. Nijako ma to však nerušilo, stále bolo čo obdivovať.