pondelok 28. januára 2013

Teta – môj vzor

Moja teta, dnes už nežijúca sestra mojej mamy, je asi tou pravou príčinou, prečo i ja som si obľúbila ručné práce. Pamätám si na ňu, keď som k nej ešte ako dieťa chodievala na návštevu. Nikdy som ju nenašla sedieť len tak. Či už mala v rukách ihlu, ihlice alebo háčik, vždy vytvorila krásne veci, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani profesionál.
Za maturitné vysvedčenie som od nej dostala vyšívaný obrus. Veru musela nad ním presedieť hodín a hodín. Vtedy som to ešte ani nevedela oceniť, uvedomila som si to oveľa neskôr, keď som sa sama pokúšala o nejaký ten výtvor. Na stole už tento obrus položený nebýva. Je to pamiatka, ktorú občas vyberiem zo skrine, rozprestriem, zaspomínam…







Veľmi ma lákalo už vtedy vyskúšať si vytvoriť niečo také krásne. Ale zmohla som sa iba na toto malé prestieranie.



Teta pre mňa vyšila ešte jeden, väčší, s podobným vzorom, ako darček ku štátniciam. Ten mi už ale podarovať nestihla, nedožila sa. Jej deti ale vedeli, pre koho je obrus určený a v deň promócií mi podarovali i túto krásnu pamiatku.




Z väčšieho som odfotila iba týchto zopár detailov, priznám sa, nechcela som ho zbytočne žehliť. Ak by ale niekto mal záujem, rada ho nafotím podrobnejšie. Možno sa nájde vyšívačka, ktorá ho vyšije a vyrobí pre niekoho rovnako krásnu pamiatku ako moja teta pre mňa.




nedeľa 27. januára 2013

A je to!

Predsa len som deku cez víkend dokončila. Bola to moja prvá a tak sa mi „podarilo“ i zopár školáckych chýb, ktorých sa budem snažiť nabudúce vyvarovať. Trošku sa vlní, lebo zelená priadza bola o niečo tenšia ako hrdzavá. A spájanie štvorcov k sebe budem musieť tiež ešte vymyslieť lepšie. Ale je teplučká a keďže zostalo ešte trošku priadze, hádam pribudne k nej ešte aj vankúš. Dovtedy ma ale čaká doštrikovanie svetra a dokončenie prikrývky na stôl.










streda 23. januára 2013

Už tá zima trvá akosi dlho

… a ani to vonku nevyzerá, že by chcela skončiť. Ani mi toľko neprekáža tá zima, ako skôr zatiahnutá obloha, hmla a tma ráno i zavčasu poobede. Tak si to aspoň spríjemňujem svetlom a vôňou v dome. Ešteže „Ježiško“ myslel i na to :-)










pondelok 21. januára 2013

Čoskoro dokončím (snáď)…

 Dnes len stručne – po víkende usilovného štvorčekovania (alebo skôr štvorcovania) teraz usilovne spájam. Snáď tu čoskoro budem môcť pridať dokončené „dielo“ :-)

Použitá priadza je Super inci (25 % vlna, 75 % akryl), obrubu robím z neviemakej, je už páraná, myslím, že to bola Lisa, ale nie som si úplne istá.

štvrtok 17. januára 2013

Mňamkové vafle

Naša Anička dostala pod stromček vafľovač. A nielen taký obyčajný – ale okrem vaflí vie robiť aj sendviče aj grilovať.
Sendviče nám vyrábala na raňajky počas celých zimných prázdnin a každý deň prišla s nejakou zaujímavou obmenou.
Kým sme sa odvážili na prvé vafle, chvíľu to trvalo. Z diskusií na internete som očakávala, že sa budú prilepovať na formu, že to bude dlho trvať, že nebudú chutiť ako z obchodu atď. atď. Zarobili sme teda „palacinkové“ cesto, poctivo vyšľahali bielky z vajec, pridali prášok do pečiva, zapli vafľovač a boli v napätom očakávaní a s tečúcimi slinkami. „No čo, ak sa nebudú dariť, urobíme z cesta palacinky a hotovo.“ Žiadna z katastrofických predpovedí sa ale nenaplnila, všetko išlo ako po masle a vafle ozdobené šľahačkou a banánmi chutili ohromne.
A tak sme sa pustili do hľadania ďalších receptov. Pritom sme natrafili na perfektnú kuchársku knihu: 1 cesto, 100 palaciniek, lievancov a vaflí. Základné cesto je jedno, ale doplňujúce prísady a náplne sú skutočne v sto obmenách – sladké, slané, syrové, ovocné, zeleninové, dokonca i s prísadami, ktoré by človek v palacinkách či vafliach nečakal.
Dnes sme ukuchtili jednoduché – základné cesto bolo akurát ochutené mletým zázvorom a plnili sme ich tvarohom, ktorý sme rozmiešali s troškou cukru a jedným vanilkovým jogurtom (v knižke bola namiesto jogurtu kyslá smotana, ale nebola v našej chladničke).
Spomenula som si aj na blog, tak som odfotila skvelý prístroj, skvelú knihu, zopár vaflí (nie všetky vyzerali ukážkovo, ale chutili vynikajúco). No keď som chcela odfotiť na záver ešte jednu naplnenú vafľu, zistila som, že už niet čo fotiť… Tak zasa pri ďalšom pečení :-)





utorok 15. januára 2013

Šatka šatôčka

Minulý víkend bol taký filmíkový – sedenie pred telkou. A pretože u mňa to býva obvykle tak, že zo sedenia je ležanie a z ležania spanie a z filmu potom samozrejme nič nemám, zobrala som si radšej na gauč klbko a háčik.
Pustila som sa do jednoduchej šatky a tak bola po pár filmoch hotová. Zdala sa mi ale jednoduchá až príliš, tak som jej pridala ozdobný okraj.
Dnes som ju oprala a keďže som sa nemohla dočkať, kedy vyschne, nafotila som ju i tak.



Inšpirovala som sa šatkou z Dropsu, popis je tu a ich šatka vyzerá nasledovne:


Ja som ju uháčkovala menšiu a ozdobný okraj som si prispôsobila z tejto dečky.









Použila som priadzu Tiffany od SDS, 40 % akryl / 60 % bavlna. Je príjemná na dotyk, tenučká (v 50 gramoch je až 320 metrov). Škoda len, že z nej nepredávajú viac odtieňov.






pondelok 14. januára 2013

Krásavec amarylis

Za oknom je všetko biele, tak som si spomenula na nádherný kvietok, ktorý nám to tu skrášľoval v decembri. Bola som nakupovať v Ikea a okrem iného som priniesla domov aj cibuľu amarylisu. Pár dní po zasadení do pôdy začala rašiť a čoskoro sa ukázali dva púčiky, Teda púčiky – stonky – púčikov na nich nakoniec bolo osem, na každej stonke po štyri. No, radosť sledovať ako rýchlo rástli a rozvinuli sa. Len veľká škoda, že kvietky nemajú dlhšiu trvanlivosť – o pár dní bolo po nich. Tak kým zasa nabudúce zakvitne, ostali našťastie aspoň fotky :-)











nedeľa 13. januára 2013

V modrom – alebo tyrkysovom?

Ďalšia nádhera z truhlice starej mamy. Tentokrát plná výšivka v bielo-modrom vyhotovení. Ani si netrúfam odhadnúť, koľko klbiek bavlniek sa spotrebovalo.




Hrnčeky na obrázku majú zaujímavú históriu. Keď bol môj tatko malý, jeho mama a tety si delili riad po nebohej starenke. Jemu sa tieto hrnčeky veľmi páčili a vypýtal si ich. Častokrát potom spomínal, že to je jeho dedičstvo po starenke.


Ani ja som neodolala a teraz, keď už ani tatka niet, opatrujem ich u mňa doma. Dokonca som našla ešte jeden modrý. Ale ako tak pozerám, z tých malých sa asi mlieko nepíjalo, skôr slúžili na pálenku namiesto štamperlíkov. U nás doma ale na tento účel určite slúžiť nebudú :-)