štvrtok 28. apríla 2016

Krajka a kredenc. YARN ALONG 4




Všetko začalo tým, že som od známych dostala obrovskú kopu časopisov s návodmi na háčkovanie, vyšívanie a ďalšie ručné práce. Niekoľko dní som relaxovala po práci ich listovaním a snívaním o tom, čo všetko by sa mi zišlo —  času ale nie je nazvyš a tak som pochopila, že ak sa mám do niečoho pustiť, bude to iba drobnosť. Ostatné až na dôchodku :-)

Keď som natrafila na úzke krajky, bolo rozhodnuté — vyrobím si takú na chalupu do kredenca. I tak ho už treba trochu vynoviť. Kedysi sme v ňom mávali len obyčajnú krajku z obchodu, neskôr takú papierovú s tlačenými obrázkami a vlnkovým okrajom a nakoniec ani to nie. Takéto háčkované krajky sa mi veľmi páčia a nikdy som ich ešte nerobila, tak šup-šup do toho.





 








Išlo to rýchlo a aj som riskovala, lebo som si nepamätala šírku kredenca a do víkendu sa mi čakať nechcelo. Nerozumiem, ako sa mi to podarilo, ale čipka sedí na centimeter presne.
Aj teraz som nedočkavá a výsledok vám ukážem, hoci kredenc ešte čakajú ďalšie úpravy. Vnútro, predtým zelenkastej farby, som ponatierala na bielo, zvyšok, teda dvierka a zásuvky bude svetlej krémovej farby, to ma ale zatiaľ čaká, kým nebude iná, dôležitejšia práca.





  




Kým som sa na blogu odmlčala, venovala som sa i záhrade. Máme zasiate a posadené, našťastie nie zmrznuté. Počas dní, keď sa veľmi nedalo byť vonku, venovala som sa záhrade teoreticky :-) Vybielila som jeden antikvariát a za 30 eur mi pošta doručila vyše 10 kilogramov záhradkárskej literatúry. Ukážem ju neskôr. Dnes tu mám moju obľúbenú, ktorú som si dopriala pred pár rokmi za nekresťanské peniaze, ale neľutujem, stále sa k nej vraciam a hľadám inšpirácie pre moje záhrady. Má takmer 400 strán s prekrásnymi fotografiami, veľmi príjemným papierom a to, že bola kniha označená za záhradnícku knihu roka, myslím, hovorí za všetko.










A na záver mám jednu raritu. Pred pár rokmi sme na ulici pred domom vypílili starú jabloň. Obvykle ostránime i korene, ale tentokrát akosi nebol čas a pník ostal. Keď začali pri ňom vyrastať výhonky, napadlo ma, že vyskúšame, čo z toho vyrastie. A dočkali sme sa jabloňového kríka. Či sa dočkáme i nejakého jabĺčka, to je zatiaľ vo hviezdach. Každopádne — vykopanie pníka sa teda opäť odkladá na neurčito :-)



  




Majte sa krásne, popísala som toho dnes i za tri príspevky. Zasa niekedy ahoj! A aby som nezabudla, pozdravujem všetkých z YARN ALONG u Ginny :-)
Vierka.









pondelok 11. apríla 2016

Vlkolínec po dvadsiatich rokoch






Vo Vlkolínci som sa prvýkrát ocitla zhruba pred 20 rokmi na školskom výlete so svojimi žiakmi. Keď sa mi teraz naskytla príležitosť, rada som sa tam opäť pozrela.
Síce som mala pôvodne v pláne pridať zopár kritických slov. Nakoniec som ale rada, že som uverejnenie tohto príspevku nechala na neskôr, uvedomila som si, že ľahko je mi kritizovať, ale oveľa ťažšie je ľuďom, ktorí tu vzdialení od civilizácie, bez autobusového spojenia žijú. Dobre urobili, že túto krásu nevymenili za pohodlie niekde v meste, vážim si to.
Porovnala som fotky v starom albume so súčasnými a len som si povzdychla, že som sa sem nedostala o týždeň-dva neskôr, keď všetko naokolo zakvitne a rozzelená sa. Tak hádam zasa niekedy o dvadsať rokov, ak dožijeme :-) 
































































  





Nabudúce sa hádam pochválim s niečím z mojej najnovšej tvorby, ale to asi zasa až po víkende.
Dovtedy sa majte krásne a buďte zdraví a v pohode!
Vierka.