utorok 2. októbra 2018

Domáci kefír



Chlebový kvások u mňa zahynie dosť často, ale kefírové zrná, tie ma ešte nesklamali. Mám ich od známej už vyše dvoch rokov a vyrábajú kefír jedna radosť. A vôbec to nie je žiadna veda.
Stačí čerstvé mlieko a zopár kefírových zŕn a telo sa vám za túto zdravú pochúťku poďakuje.




Mlieko by samozrejme bolo lepšie priamo od kravičky. Žiadnu ale nemám poruke, ani mliečny automat, postačí i mlieko s najnižšou dobou trvanlivosti z obchodu, nie to ultravysoko zohriate.
Vložíme do pohára niekoľko kefírových zŕn a zalejeme mliekom. Necháme stáť na kuchynskej linke deň-dva, podľa teploty. Nič viac netreba k tomu, aby vznikol zdravý a chutný kefír.




Potom už stačí len obsah pohára vyliať na takéto redšie plastové sito, trochu obsahu pomôcť stierkou.



Zrná ostanú na site, prepláchneme ich čistou vodou…





… a opäť vložíme do pohára a zalejeme mliekom.  Tento cyklus je prakticky nekonečný. Keď zrovna nemáme chuť na kefír, zalejeme zrná trochou mlieka a odložíme do chladničky.
Nestáva sa mi to často, väčšinou kefír vypijeme a ak nie, využijem ho do smoothie alebo namiesto mlieka do nejakého koláča.



Aby som nezabudla — kefírové zrná nielen prežívajú, ale i rastú, po čase budete mať i na rozdávanie a propagovanie kefíru medzi známymi.
Ak by mal niekto o ne záujem a chcel skúsiť vyrobiť vlastný kefír, i ja vám môžem nejaké poskytnúť, pokojne dajte vedieť, rada sa o ne podelím.

A už len malá ochutnávka budúceho príspevku.
Dnes som začala, zatiaľ neprezradím čo, ukážem Vám to o pár dní a dozviete sa i o mojich zvláštnych ihliciach, bez ktorých si už pletenie neviem predstaviť.
Dovtedy si užívajte každý deň ako sa len najlepšie dá!
Vierka.










pondelok 24. septembra 2018

Opäť sieťovky





Zistila som, že na internete sa so sieťovkami roztrhlo vrece. Rôznych typov sieťoviek a vzorov na nich je neúrekom, každý by si určite vybral, priadzí, z ktorých sa dajú zhotoviť, je tiež fúra.
A tu je moja ďalšia verzia:




Priadzu som zdedila, ale keďže nemala žiadnu etiketu, veru neviem ani názov, ani zloženie. Určite viem len to, že je syntetická a dostatočne pevná, aby sieťka uniesla to, čo do nej naložím, bonus je i zaujímavá zlatistá farba — vraj je taká teraz „in“ :-)

 Predchádzajúce sieťky som háčkovala klasickou filetovou technikou, tu som vzor trochu zriedila (na jednej sieťke sa opakujú stále dokola 2 dlhé stĺpiky a 4 retiazky, na druhej stĺpik, retiazkové očko, stĺpik a zasa 4 retiazky). Na obrázku je ten druhý variant.


Chcela som si skúsiť aspoň jednu sieťovku, ktorá sa dá zbaliť do malého klbôčka a zapnúť akoby do malej taštičky – keď ju máte v taške, aby sa do nej kadečo nezamotalo.
Dá sa urobiť podľa tohto návodu, to by som však nebola ja, aby som si ju neupravila podľa seba..

click here for larger size
https://www.crochet-world.com/newsletters/talkingcrochet/pages/TCNL3008_patt2.html

Tu je tá moja s dnom zo samých dlhých stĺpikov:

 

Dnes len takto stručne, ale mám pre vás ešte tieto krásne ružičky a prianie všetkého dobrého, nech sa Vám darí!
Vierka

pondelok 10. septembra 2018

Šetrím prírodu…






… na nákupy používam plátené tašky — a najnovšie aj sieťovky.

Nie, šatka z predchádzajúcich príspevkov ešte nie je nablokovaná, teraz je krásne počasie a tak má prednosť záhrada. Ukážem  vám teda aspoň sieťky, ktoré som háčkovala v lete. Predtým ale ešte jedna vsuvka:

Natrafila som v tlači i na nete na niekoľko článkov, ktoré sa snažia ľudí presvedčiť, že bavlnené tašky nie sú až také ekologické, ako by sa mohlo zdať. Pestovanie bavlny, to je totiž veľa chémie na postreky, na hnojenie, veľa vody, aby bavlníky rástli a veľa pohonných hmôt, kým sa k nám bavlna dostane. Potiaľ by to mohla byť pravda. Ale autori takýchto článkov zabúdajú, že si predsa nemusím kúpiť novú bavlnu, ani novú tašku — vždy sa doma dá nájsť kúsok látky, ktorý už nemá iné využitie, prípadne prešiť staré oblečenie, ktoré už nenosíme. Napríklad na pintereste je kopa nápadov na takéto recyklácie (upcyklácie). Veľmi sa mi páčia najmä tašky, na ušitie ktorých boli použité už nenosené rifle. Možností je veľa, len treba chcieť…

Ja som tašky, ktoré nosím na nákup, šila z nepoužívaných ľanových utierok, z látok, ktoré som „zdedila“ po svokre, aj zo spomínaných riflí.
Aj moje sieťovky sú vyrobené z materiálu, ktorý by som už inak nevyužila — jedna je zo zvyšného klbka bavlnenej priadze, jedna je z polyesterového froté tiež po svokre a jedna z asi tridsaťročného klbka Kordonetu, ktoré som skombinovala so zvyškami bavlniek.
 
  

 
 
 

Podrobný návod nejdem písať, nájde sa ich na nete dosť a kto už vie uháčkovať retiazku a dlhý stĺpik, ten ani návod veľmi nepotrebuje. Tak len stručne: Uháčkovala som koliesko zo 6 radov dlhých stĺpikov (12, 24, 36, 48, 60 a 72 stĺpikov ), v ďalšom rade som háčkovala všetky stĺpiky a pomedzi ne po 1 retiazkovom očku, v ďalšom namiesto jedného som už dala po dve retiazkové očká. Potom už len treba háčkovať do požadovanej výšky, ukončiť niekoľkým radmi krátkych stĺpikov (dala som namiesto dvoch retiazkových očiek jeden stĺpik, aby nebol okraj tašky veľmi široký). Uši sa dajú urobiť rôzne, môžu sa priamo priháčkovať, ako som to urobila ja, prípadne uháčkovať jedno dlhé ucho cez plece alebo nejaké uši prišiť, fantázii sa medze nekladú. Na zelenkavej taške som robila dno na skúšku z krátkych stĺpikov, ale z dlhých sa mi páči viac.

Mám ešte viacero nápadov, so sieťovkami rozhodne ešte budem pokračovať.  Teraz je na programe taká, ako nosili naše mamy - čo sa dá zbaliť do kabelky do takého malého puzdierka  — však keď sa podarí, tiež sa tu časom objaví.


Aj som rozmýšľala niečím sieťovky naplniť, aby ich bolo lepšie vidno. Nemala som v altániku ale nič vhodné poruke, akurát tam pospávala naša Kamča. Keby som mala krabicu, už je dávno v nej, ale pochybujem, že by sa jej chcelo liezť do sieťovky.




Vrátim sa ešte raz k môjmu citrusu. Opäť rozkvitol a okolo altánu šíri omamnú vôňu. Má zároveň kvety, maličké zelené plody i dozrievajúce oranžové. Už by bolo načase aj ochutnať, ale sú také krásne, je nám ich ľúto zatiaľ trhať. Aby ale nevyšli nazmar, určite niečo vymyslím.










Posielam všetkým pozdravy a teším sa na vaše nové články.
Majte sa krásne!
Vierka.

piatok 31. augusta 2018

Takto to ďalej nejde…



… povedala som si nedávno, keď som z postele zahliadla, že kaktus už nemá kam rásť. Ibaže by si vyvŕtal dieru do prekladu nad oknom. Pri tom, aký narástol vysoký a štíhly, som sa ho bála i dotknúť, aby sa na mňa  náhodou neprevrhol. Ale čo s ním? Keby som sa i odvážila ho preniesť, nie je vlastne kam. O pestovaní kaktusov nemám žiadne teoretické vedomosti. Toto je jeden z tých, ktoré mi vyrástli zo semiačok, zasiatych na jar 2013 (viem to, lebo som to vtedy spomínala i v blogu). Dorástol do úctyhodných 136 cm. Koniec žartom, milý kaktus, ide sa experimentovať. Do jednej ruky kus kartóna, do druhej ostrý nôž.

 

  

Prekvapilo ma, že sa krájal takmer ako šalátová uhorka, čakala som, že bude pevnejší. Odrezok (teda ak sa tak dá nazvať 45-centimetrový kus) som nechala ležať na parapete do druhého dňa a uvažovala, čo s ním. Vyhodiť? Bolo mi ho ľúto. Skúsim ho teda zasadiť.
A tak mám zatiaľ z jedného kaktusa dva. Ktorý z nich to prežije, uvidíme o nejaký čas. Po zhruba týždni to vyzerá nádejne, ale ktovie. Snáď sa bude zasa čím pochváliť.
 


 



Dnes sa ale pochválim dokončenou šatkou. Teda dokončenou — zatiaľ iba doháčkovanou. Treba ju ešte vyblokovať, no na to potrebujem viac času a pokoj. Od pondelka už budú dievčence v škole, tak snáď sa k tomu dostanem.
Fotiť som skúšala všelijako, ale tieto modré a fialové odtiene môj foťák nejako nedáva (a nový si kvôli tomu kupovať nejdem). Možno vonku by boli farby reálnejšie, ale šatku po plotoch preto vešať nebudem. V skutočnosti to sako pod ňou je normálnej tmavomodrej farby, na fotke je dosť do fialova a úmerne s tým sú skreslené  i ostatné odtiene.
 

 
 


Spomínala som, že uvažujem vynechať z návodu bordúru. Nakoniec som ju predsa len dala, ale upravila som si ju na užšiu. A dobre som urobila, ostala mi klbôčko hádam ešte na jeden riadok. Pre ilustráciu obrázok s takmer celým klbkom a so zvyškom. Mimochodom, háčkovaný košíček sa mi na klbko veľmi osvedčil, klbko sa nezafúľalo a navyše takmer do konca držalo tvar, takže sa priadza nezamotávala a háčkovalo sa výborne.

 


Nie je to reklama, klbko som si riadne kúpila za svoje :-)


Mohlo by sa zdať, že mi uháčkovanie šatky trvalo akosi dlho. Ale nie je to pravda. Nabudúce ukážem, čo ešte som popritom stihla.
Zatiaľ želám príjemný víkend a školákom aj ich rodičom (a samozrejme pani učiteľkám) úspešný vstup do nového školského roka.
Vierka.

utorok 14. augusta 2018

Zákon zachovania hmotnosti



 … v tomto prípade platí :-)
Z klbka pomaly ubúda, šatka naopak rastie. Dnes som chvíľu háčkovala na dvore v altániku, konečne bola znesiteľná teplota a príjemne pod mrakom, spadlo aj zopár kvapiek.
Sľúbila som, že ak sa mi vzor bude páčiť a háčkovanie nevzdám, pripojím aj návod, ak by mal niekto záujem.
Tak, tu sú moje pokroky:



 




 




Návod som síce vyfotila, ale tu je originál:



Häkelschrift Erigeneia



Inšpirovala som sa tu. Na stránke je aj slovný podrobný návod a takisto návod a graf pre ozdobný okraj, ten ale robiť neplánujem, zdá sa mi, že by to bolo už príliš prekombinované. Veď ešte uvidím, čo vymyslím :-)

Vedľa altánika je na letnom pobyte mandarinka, resp. nejaký citrus, ktorého meno nepoznám. Kúpeny kedysi v Lidli, teraz dozrievajú prvé plody, zároveň sú na ňom i ďalšie zelené. Keď kvitol. kvietky omamne voňali. Či budú plody chutné, zistíme čoskoro :-)


  

 


To je na dnes všetko, je bežím zasa kúsok uháčkovať a pozrieť i k vám, čo máte nové.
Majte sa krásne!
Vierka.