štvrtok, 13. februára 2014

Ďalšie zrecyklované tričko


Malé, vyťahané, či tričká inak nevhodné na nosenie obyčajne slúžili u nás na umývanie okien. Potom som objavila háčkovanie a štrikovanie z nastrihaných pásikov úpletu a pár tričiek sa premenilo na vankúše, košík, či koberčeky pre mačky. Aj nedávno som chytila do rúk jedno už dlho nenosené tričko a uvažovala, kde by mohlo skončiť. A vtedy mi zrak padol na vankúš, ktorému sa práve prala obliečka. To je ono — tentokrát nebudem strihať a háčkovať, iba strihať a zošívať :-) Ďalej to už bola otázka štvrťhodinky a výsledok je na svete:



  


To, čo je pod vankúšom, uvidíte hotové snáď zakrátko. Bude to taká väčšia háčkovaná prikrývka na okrúhly stôl, zatiaľ si nie som istá, či doma, či na chalupe, uvidíme.

 

  

A tu je jedno mláďatko. Kaktus, ktorý som minulý rok dostala, ma potešil malým kaktusíkom.



streda, 12. februára 2014

Prvý sneh



 Dnes si zima spomenula, že u nás ešte v tomto roku nebola. Tak na chvíľu zavítala. Ráno sme sa zobudili na čľapot vonku, výdatne lialo. O pol ôsmej, keď som odprevádzala Evku zo školy, už začínalo chumeliť. A o deviatej už to vonku vyzerali takto:


 

 


 

Teraz popoludní už je cesta mokrá, zo striech odkvapkáva, tak snáď do rána nebude nejaká poľadovica.

* * *

Posledný obrázok je trochu mimo témy, ale treba zdokumentovať — 19. januára som zasiala tri semienka obyčajného banána a tri mrazuvzdorného. Tie mrazuvzdorné boli obrovské a tvrdé, zatiaľ sa im zo zeme nechce, ale z cavendishov sa jeden vytiahol a druhý už si razí cestu za svetlom. Deti už sa tešia na bohatú úrodu :-)))




utorok, 11. februára 2014

Srdiečka


Najskôr som si chystala kopu „výhovoriek“, prečo som už tak dlho nepridala žiadny príspevok. Ale načo „výhovorky“. Skrátka, nie vždy v živote všetko vychádza tak, ako by sme si želali. Ale žiť treba to, čo život prináša — a ľúbiť — ľúbiť svojich najmilovanejších, nielen na Valentína…
Dosť bolo filozofovania. Dnes mám zopár srdiečok — vám všetkým pre inšpiráciu a mojim pokladíčkom, aby vedeli, že ich ľúbim. A to si buďte istí, že nie iba 14. februára, ale v každom každučičkom okamihu svojho života.