štvrtok, 28. februára 2013

Naša Mara v noci šije, vo dne pára :-)

Včera som brala zo sušiaka sivý rolák a pomyslela som si – už ho treba zlikvidovať, nosila som ho celú zimu, bolo v ňom krásne teplúčko, ale vyzerám v ňom ako jaternička. Zasa ale zahodiť ho mi bolo ľúto. Dostala som nápad: skúsim ho rozpárať. No to bola fuška! Vesta bola kupovaná, pletená strojom. Pomaličky steh za stehom som likvidovala švíky, ale prekvapenie prišlo i potom – párne riadky boli pletené jedným klbkom, nepárne druhým. Bolo treba pri páraní namotávať dve klbká, aby som sa ja načisto nezamotala :-)

Veľa nechýbalo a zabudla by som ho i odfotiť.
Stihla som už len druhý diel :-)
Zvláštne pletený, dvoma klbkami, jedným lícová strana,
druhým rubová
Z jednej vesty celkom slušná kôpka priadze

Popri páraní sa mi v hlave rojili nápady, ako klbká využijem. Lenže prišiel ešte jeden nápad: v skrini sú ešte dva svetre, kúpené kedysi v jednom sekáči, mne malé, ale dcéra do nich zasa ešte tak skoro nedorastie. Nuž, vypáram i tie. A keďže som bolo v tom správnom „švungu“, popárala som hneď i tie. Našťastie, oba boli pletené normálne, iba z jedného klbka, zložité motanie teda odpadlo. Naviac neboli zošité švíky, iba zhačkované, teda nebolo treba ani páratko, stačilo vždy na začiatku, vlastne na konci, potiahnuť nitku a išlo to samo.

Aj ich osud už je spečatený :-)

Včera bolo pod mrakom a fotoaparát na nich úplne zmenil farby


A tak mám slušnú zásobu priadze, už ju len premeniť na niečo užitočné. Nebola by som to ja, aby som hneď niečo nezačala. K zelenej priadzi som pridala tmavofialovú bavlnku a pustila som sa do nákrčníka, veď, ak nie túto zimu, na budúcu sa určite zíde.


Sama som zvedavá, čo z toho vylezie :-)

Svetre i vesta boli dosť hrubé a tak boli pletené 6 vláknami strojovej pletacej priadze, jeden dokonca siedmimi. Ak budem chcieť niečo tenšie, budem musieť ešte klbká rozmotať na dve, či tri. Dúfam, že nájdem nejakú obeť, ktorá sa podujme pomôcť mi :-)




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára