utorok, 28. mája 2013

Luxusná večera

Včera som sa mihla pri telke, keď Nigela na TV Paprika piekla červenú repu. Vravím si: tým ja kŕmim sliepky, ale skúsim, či to bude i pre nás jedlé. Keď som to spomenula pred Aničkou, hneď vyštartovala ku kamarátovi po kozí syr. Už dlho sme sa chystali, že ho ochutnáme, tak teraz sa naskytla príležitosť. Repy sme upiekli (nie síce v alobale ako to býva v návodoch, ale iba normálne v pekáčiku trochu podliate vodou), ošúpali a nakrájali na kolieska. Použili sme bežný dressing ako sa dáva na šalát — olivový olej, ocot, horčica, cukor, soľ, korenie. Namiesto šľahania metličkou som sa naučila jednoduchší spôsob — ingrediencie treba dať do zaváracieho pohára primeranej veľkosti, zatvoriť a triasť — až kým to má konzistenciu ako dressing.
Syr i celá večera prekonala moje očakávania. A keď to jedla i naša prieberčivá Evička, to je už čo povedať :-)


 
 

 


Ešte mám tip na výborný čajík, ktorý som nedávno objavila u nás, v Jednote. Už som pila veľa druhov zázvorového čaju, ale tento sa mi páčil dosiaľ najviac zo všetkých — tak, na zdravie! :-)


 
 

 

piatok, 24. mája 2013

Dokončovačky :-)

Uf, to bolo 11. januára tohto roku, čo som sem písala, že pletiem sveter a že hádam mi to bude rýchlo pribúdať. No, je 24. máj — a sveter je konečne na svete. Je to taký kabátik so šálovým golierom, keď som sa doň navliekla, uvedomila som si, že by to chcelo ešte opasok, ale to už bude hádam do večera tiež dokončené. Odfotiť niečo čierne, to je fuška, preto ani obrázky nie sú nič moc. Navyše som sveter prehodila cez operadlo gauča aj s vešiakom, až na fotke som si uvedomila, že to vyzerá ako s vypchávkami pre zápasníka. V skutočnosti ale žiadne vypchávky nemá — mňa je i bez nich celkom dosť… :-))

 


 


Včera sme s Evičkou dokončili aj jej taštičku. Na tkaní sa veľkou mierou podieľala i ona, zošitie a podšívka už boli moja robota, na podšívku sme využili kus môjho starého trička, celkom s taškou ladí. Utkaná je z tyrkysovej bavlnenej priadze a tiež pásikov nastrihaných vyťahaných tričiek. Priadze nám ešte ostalo, tak sme hneď navliekli osnovu a skúsime i nejaké prestieranie.



 
 
 

  

A na záver, ako obvykle kvietok. Akurát si nepamätám názov tohto kríka, musím pohľadať, možno sa ešte nájde niekde etiketa z čias, keď som ho sadila, i keď, je to už nejaký rôčik. Ako vázy sa mi zapáčili staré demižóny z chalupy. Výplet bol už veľmi biedny, dokonca napadnutý nejakým hmyzom, tak putoval pre istotu do pece. Vydrhnúť staré, hádam 50-ročné demižóny, veru nebola žiadna zábava. Nepomáhali najskôr ani prírodné prostriedky, ani chémia. Napokon ma napadlo, nasypať do nich prášok na pranie a zaliať vodou. Ten vodu zmäkčil a konečne nečistota podľahla. V našej domácnosti ich už veru plnenie alkoholom nečaká,  novým poslaním teda bude krášliť jeden kút izby.
Teraz sa ale namiesto krášlenia idem venovať práci a potom vareniu a pečeniu na víkend, pretože na chalupe sa dá tráviť čas oveľa príjemnejšie :-)
 


utorok, 21. mája 2013

Naša… „jaternicová kaša“

… nemá s jaternicami takmer nič spoločné. Ale pekne po poriadku:
Nedávno som zasa dovliekla domov vrece s naočkovanou hlivou. Putovalo do pivnice a keďže som tým smerom nemala dlhší čas cestu, skoro by som naň bola zabudla. Našťastie som tam zavítala v pravý okamih. Čakalo na mňa pár krásnych veľkých trsov mojej obľúbenej huby. Foťák so sebou do pivnice nenosím, hlivu som odtrhla a odniesla do kuchyne. Ale aspoň pre ilustráciu som vyhľadala v archíve fotky tej z minulého roka.




 

Už som to videla na hlivovú praženicu, ale potom ma napadlo čosi iné — skúsim obmenu našej obľúbenej „jaternicovej kaše“. Bude to úplne jednoduché, až na tú hŕbu použitého riadu. Takže: na jednu panvicu dať dusiť ryžu, do hrnca s vodou, bobkovým listom a strúčikom cesnaku (a neskôr trošky soli a majoránky) dať uvariť opláchnutú šošovicu a do tretieho kastróla alebo panvice opražiť a podusiť na malé kúsky nakrájanú hlivu s rascou a korením. Do tohto jedla som ešte hlivu nedávala, zvykneme len zmiešať ryžu so šošovicou, prípadne trochou praženice a konzumovať s čalamádou alebo kyslou uhorkou. Dnes to teda bola s hlivou premiéra — a ozaj vydarená. Navyše ešte prvý tohoročný domáci hlávkový šalát k tomu a na posypanie tiež domáca mladá jarná cibuľka, mňam!

 

 


Včera som fotila aj v záhradke a ani neviem, prečo, šupla som fotky namiesto do blogu na facebook. Asi to bolo rýchlejšie… Ale ani tento blog nenechám bez kvetiniek. Včera večer bol na záhradnom maku jeden sotva otvorený kvietok a pár púčikov. A dnes ráno som našla nádherne rozkvitnuté maky. Len škoda, že majú takú krátku trvácnosť a navyše, sú ťažké a vždy sa pováľajú na zem. Ale i tak, nádhera.










Tento rok mám fazuľovú mániu. Na každé voľné miesto, čo v záhradke zvýšilo, som podávala šarlátovú popínavú fazuľu. Aby toho nebolo málo, zopár semien skončilo i v samozavlažovacích hrantíkoch na našom minibalkóniku. Som zvedavá, čo z nich bude. Zatiaľ na balkóne zaberá miesto jeden maxikvetináč s tromi zasadenými zemiakmi (už sa neviem dočkať úrody) a o výzdobu sa stará až jeden rozkvitnutý muškát. Ešteže to kompenzuje záhrada plná kvetín, na balkón už akosi neostáva veľa času ani energie, hádam časom i to bude :-)


pondelok, 20. mája 2013

Pestrý víkend

Na víkend sme si naplánovali pobyt v Bratislave a pokosenie záhrady v Hainburgu. Plány nám však prekazila piatková nočná búrka a výdatný dážď. Tak sme v sobotu dopoludnia poobiehali zopár obchodov: Rempo, Hornbach a na obed sme zakotvili pri guličkách v Ikei. Počasie sa umúdrilo, no poobedňajšie kosenie v sobotu v Hainburgu neprichádza do úvahy, tak sme aspoň zašli pozrieť, ako trávička rastie. A veru je z nej už hotová lúka. Zlikvidovali sme teda aspoň burinu z chodníka okolo záhrady a keď sme už boli tam, zašli sme si ešte zopár kilometrov ďalej, do Bad Altenburgu. Nachádza sa tam archeologický park Carnuntum, kde sa môžeme v duchu preniesť do čias antického Ríma, predstaviť si, ako sa v miestnom amfiteátri konali pred zrakmi tisícov divákov gladiátorské zápasy. Keďže sme boli iba „na skok“, časom sa ešte hádam vrátime a zoznámime sa s parkom a súvisiacou históriou podrobnejšie.


 


 
 




Na spiatočnej ceste sme si na bratislavskej záhradke natrhali prvé čerešne, chcela som zobrať i dievčatám, tak sme strom odľahčili o pár konárikov, aby čerešničky do druhého dňa vydržali.
Podvečer po návrate som ostala na krátky čas sama, tak som si ho krátila pozorovaním okolia z balkóna — a bolo sa načo dívať. Priamo z okna vidno železničnú stanicu, v priebehu hodiny prefrčalo hádam 15 vlakov. Ráno sme dokonca spozorneli na pískanie parného vláčika, foťák som však zrovna nemala poruke, škoda. 






















Nedeľné popoludnie už sa nieslo v trochu inom duchu. Síce s týždňovým oneskorením, ale predsa, konala sa v našej obci oslava Dňa matiek. Zúčastnili sme sa, lebo v programe účinkovala i naša dcérenka. Okrem nej deti materskej a základnej školy, deti z folklórneho súboru a dokonca spevácky súbor zo susednej obce.
Do skončenia víkendu potom nasledovala už len pohodička na slniečku v záhrade, zatiaľ len pri bazéne, ale hádam sa čoskoro dočkáme i čľapkania sa v ňom :-)

Evula :-)

 




Aničke už bolo trochu pridlho… :-)

Jedna babka fotiaca si vnúčika mobilom :-)


Laurinka