štvrtok, 26. marca 2015

Háčkovaná taška




Ale mi to trvalo! Začala som v lete minulého roku. Nadšenie veľké, taška krásne pribúdala. Lenže keď bolo treba uháčkovať uši, už sa mi do toho akosi nechcelo. A tak práca ostala v košíku. Až pred pár dňami som si povedala, že to musím dokončiť – nieže prejde aj ďalšie leto bez nej. Toľké odkladanie a uši boli raz-dva hotové. Bála som sa však, že sa vyťahajú, lebo zasa až tak natesno neháčkujem. Tak som sa rozhodla, že taška bude podšitá. Dokonca aj s vreckom naboku – a keď už mám taký parádny šijací stroj, musím tak niekde predsa napasovať aspoň jeden z tých krásnych vyšívacích stehov. Tak tu je moje veľdielo :-)))






http://media-cache-ak0.pinimg.com/originals/4a/3b/38/4a3b385374ab1907f72124b1cd3ab602.jpg
Vzor som našla tu




 



Krásny deň všetkým a veľa chuti do obľúbeného tvorenia! A ja sa idem chvíľu venovať literatúre :-)
Vierka.


streda, 25. marca 2015

Bábika



Dnes len kratúčko.
Po starej mame mám na pamiatku i túto hádam storočnú bábiku. Žiaľ, nezachovalo sa z nej oblečenie. Rada by som ju mala v kroji, ale na ušitie kroja si netrúfam. Tak som jej ušila zatiaľ aspoň takéto bielo-modro-červeno-tlačové oblečenie. Možno sa niekedy dočká i kroja, ak by sa našla nejaká šikovná krajčírka, ktorá tomu rozumie.










Majte sa krásne!
Vierka.


štvrtok, 19. marca 2015

Po fuške







Pred chvíľkou som prišla dnu zo záhrady. Celý deň krásne svieti slniečko. Dopoludnia sme chvíľu posedeli a poklebetili s mojou bývalou kolegynkou Otilkou. Potom som sa pustila do práce. Dnes prišiel rad na hriadku starých prerastených jahôd. Netkaná textília spod nich doslúžila a putovala do smetí, ale jahody som ešte zobrala na milosť. Poviem vám, takto ma chrbát už dávno nebolel. Ale hriadka je krásna, okopaná, poliata a i novú som založila. Tak tu už len sedím pri káve a relaxujem, kým bude treba ísť chystať večeru. Evička je ešte na keramickom krúžku, chodieva odtiaľ až okolo šiestej. Je tretiačka a mám už od nej doma celkom slušnú zbierku keramiky. Na krúžok chodí už od materskej školy a veľmi ju to baví. Dnes ráno som si povedala, že ju prekvapím a do niekoľkých nádobiek som jej vysadila kaktusy.
O našich kaktusoch už bola reč tu.  Rastú dosť pomaly, ale čo, aspoň nezaberú veľa miesta :-)
Tu je niekoľko presadených:








Keď sa začali na blogoch objavovať rôzne rýchlené kvety – narcisy a predovšetkým hyacinty, napadlo ma, že mi na jeseň zvýšili cibuľky, ktoré už nebolo v záhrade kam dať. Tak som ich zasadila do misky a postavila do predsiene, kde nie je práve najteplejšie. A tu je môj „pestovateľský úspech“ :-) Pretože vyrástli veľmi vysoké, odstrihla som ich do vázy. Dnes som k nim pridala ešte vetvičku rozkvitnutej drienky, ale to už foťák nebol poruke, tak drienka bude na blogu zasa inokedy…
No a ako býva mojím zvykom vychvaľovať sa vlastnoručne upečenými chlebmi, tak ani tento príspevok nebude výnimkou. Chlebík je celkom obyčajný, iba z bielej múky, akurát povrchu posypaný slnečnicovými semienkami.




 

 


 
Toľko pre dnešok, ja sa musím s mojou boľavou chrbticou dať chvíľu do vodorovnej polohy.
Majte sa krásne, opatrujte sa!
Vierka.



pondelok, 16. marca 2015

Keď chlapci nosili sukne




Cez víkend som objavila tieto fotky na chalupe. Značne poškodené, ale je to pamiatka!
Najskôr som si myslela, že sú to moji starí rodičia a tatko. Presesternica ma ale vyviedla z omylu.  Vraj sú to pravdepodobne jej starkí s jej otcom. Ona svojich starých rodičov poznala, žili dosť dlho, moji zomreli ešte pred tým, ako som sa narodila.Takže žena na fotke je sestra môjho starého otca a dieťatko je môjho tatka bratanec. Jeho najbližší príbuzný, nakoľko obaja, on i môj tatko boli jedináčikovia. Ten odev nemá chybu… :-)

 




Rozkvitla záplava snežienok a na bylinkovej špirále začína kvitnúť pľúcnik lekársky. Žiaľ, počasie foteniu neprialo, mrholilo takmer celý víkend a vyčasilo sa až tesne pred naším odchodom.





A ešte sľúbený koláč z minulého týždňa: lístkové cesto a na ňom vajíčka rozšľahané so smotanou, čiernym a provensálskym korením, na tom nakladené plátiky slaninky a na jednej polovici tiež cibuľa (naše deti pečenú cibuľu nemajú rady). Po upečení posypané nasekanou petržlenovou vňaťou a zvyšnými klíčkami z munga. Pochutili sme si, na koláči i na klíčkoch. Teraz som dala nakličovať nahý jačmeň, teším sa, poreferujem, až z neho niečo bude.

 





A takto mi robil spoločnosť náš Oliver:






Krásny deň i celý nadchádzajúci týždeň,
Vierka.

štvrtok, 12. marca 2015

Okolo roku 1930





… nebola ešte televízia, tobôž nie internet. A tak mali naše staré mamy ďaleko viac času na tvorenie. Napríklad moja okrem množstva ďalších kúskov vytvorila túto výšivku. Vraj sa takýmito plachtami kedysi zastieľali postele a okraj s bohatou ozdobou visel cez predné čelo postelí. Častejšie bývali z konopného plátna, i tu a tu na blogu mám nafotené, ale toto je z jemného bavlneného. Keď som bola malá, pamätám si, že moja mama týmto zakrývala starý šijací stroj. Ja už mám výšivku odloženú len na pamiatku. Rada ju ale z času na čas vezmem do rúk, poobdivujem a som hrdá na to, aká bola stará mama šikovná — a tak trochu jej závidím výborný zrak — schválne som to odmerala: na dĺžku jedného centimetra pripadá deväť krížikov!













Minule som sľúbila, že zdokumentujem i moje pokusy s klíčiacou miskou. Nefotila som celý postup, stačí si do vyhľadávania zadať slovíčko „nakličovanie“ a máte kopu užitočných odkazov a cenných rád. I ja som si čo-to najskôr preštudovala a začala som so semienkami munga, ktoré spoľahlivo naklíčia a sú aj veľmi chutné. Skutočne, jednu misku sme vyzobali včera len tak a časťou posypali porcie cestovinovo-zeleninového šalátu — a toto je stav v ďalšej miske na tretí deň ráno. Vraj sa dajú klíčky ešte zo dva dni uchovať v chladničke, ale nepredpokladám, že bude čo uchovávať. Večer sa chystám piecť koláč z lístkového cesta s vajíčkami a so slaninkou, tak si myslím, že tú menej zdravú slaninu bude celkom vhodné na koláči vyvážiť zdravými klíčkami :-)






Majte sa krásne, buďte zdraví a spokojní!
Vierka.