Chlebík domáci už pečiem roky. Vždy som ale používala kvasnice. Nie práškové, nie trvanlivé, ale takú tú klasiku, čo vám dnes navážia už len v menších dedinských potravinách. Párkrát som už aj uvažovala o kvásku, ale nechcelo sa mi nikdy čakať tri-štyri dni, čo z toho vzíde. Konečne som sa ale odhodlala — a veru vzišlo. Takú parádu som na prvýkrát ani nečakala.
V utorok som založila kvások z pšenično-ražnej chlebovej múky a vlažnej vody. Prvý deň to nevyzeralo veľmi nádejne, múka klesla, na vrchu stála voda. Postavila som pohár na radiátor za písacím stolom a poza notebook som poškuľovala, čo sa bude diať. No nič moc. Nechala som tak a na druhý deň ráno som ho trochu zahustila lyžicou múky a rozšľahala metličkou. Začali sa tvoriť bublinky, objem sa v priebehu dňa o niečo zväčšil. Aké bolo ale moje prekvapenie na tretí deň, keď kvások pekne bublal a po ďalšom dokŕmení začal v pohári krásne bublať a pribúdať. Ani som sa nenazdala a v priebehu fotenia dorástol po okraj pohára, veľa nechýbalo a bol by ušiel :-)
Nemala som však čas piecť chlieb a ani sme nemali zjedený ten kvasnicový z predchádzajúceho pečenia. Tak som kvások šupla do chladničky. Dnes ráno som ho vytiahla, ešte raz dokŕmila a dala na radiátor. Rástol a rástol a keď sa mi zdalo, že narástol dosť, šup s ním do cesta. Obvykle robím chlieb s kadejakými zrniečkami, ovsenými vločkami a kadečím. Teraz sa mi ale nechcelo veľmi vymýšľať, lebo čo ak sa nepodarí — tak som zarobila iba klasický pšeničný, pridala som iba rascu a pšeničné otruby. Bežne robím chlieb pomocou robota, teraz som ale iba zamiešala suroviny v miske kyske, posypala po vrchu múkou a nechala svojmu osudu. Bola som milo prekvapená, že cesto narástlo rovnako ako s kvasnicami, ak nie viac. Premiesila som ho na doske a dala chlebík dokysnúť do sklenenej misy z jenského skla. V nej som ho i piekla. A narástol mi obor. Tak už len ochladnúť a zbaliť so sebou na chalupu — to bude s pažitkou mňamka! :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára