Ľanománia

Akonáhle sa niekde blízko mňa objaví kus špagátu, už sa aj náhlim po háčik a vymýšľam, čo vyrobím tentokrát. Ani neviem, kde sa ten svetlý špagátik doma vzal, zrazu tu len bol — a ja som zaraz mala v ruke háčik a prehrabávala sa vo vzoroch na pintereste. Nič veľké som nezačínala, špagátika bolo málo a môjho času ešte menej. A tak vznikli dve malé podložky pod niečo.

 

Keďže svetlejšie klbko sa minulo, štvorček som doháčkovala tmavším ľanom, ktorého mám doma ešte v zásobe dosť. A keď som ho už vytiahla, no budem ho zasa schovávať? Tak som sa pustila do obháčkovania ďalšej plechovky. Tú nižšiu som už mala doma dlhšie, teraz jej pribudla väčšia sestra, slúžia na odkladanie háčikov a ihlíc.

Napokon neostalo pri dvoch a budú z plechoviek sestry tri, na tretej už sa pomaly po chvíľkach tiež pracuje.

Ale pracuje sa i na ďalšom:
Lúpeme orechy, zo začiatku to bola zábava, ale po desiatich kilách už poriadna otrava — a keď vyjdem na povalu a vidím tie nevylúskané — ufff…

Tak si aspoň na zlepšenie nálady pripravím dobrý obedík, tentokrát ryžová kaša s na masle dusenými jablkami so škoricou:

Náladu mi vylepšila predvianočným darčekom babka Evkinej kamarátky, ktorá nás celú rodinu zásobila takýmito teplučkými ponožkami vlastnej výroby. Chystám sa i ja, že nejaké upletiem, ale neviem, neviem, či dokážem vyrobiť dve rovnaké :-)

 Zato jogurty vyrábam pravidelne, tie kupované už doma pomaly nikto nechce :-)

A pretože slniečko je vonku poriadne zubaté, pohľad na plápolajúci oheň v peci je výbornou terapiou.

… a pohľad na čečinu z nášho zoťatého strieborného smriečka pomaly navodzuje nadchádzajúcu adventnú atmosféru. Užívajte si ju v pokoji a spokojne, ja sa opäť ozvem, hádam mi to zasa nebude trvať mesiac, kým sa sem dostanem.
Krásny deň všetkým!
Vierka