Vo Vlkolínci som sa prvýkrát ocitla zhruba pred 20 rokmi na školskom výlete so svojimi žiakmi. Keď sa mi teraz naskytla príležitosť, rada som sa tam opäť pozrela.
Síce som mala pôvodne v pláne pridať zopár kritických slov. Nakoniec som ale rada, že som uverejnenie tohto príspevku nechala na neskôr, uvedomila som si, že ľahko je mi kritizovať, ale oveľa ťažšie je ľuďom, ktorí tu vzdialení od civilizácie, bez autobusového spojenia žijú. Dobre urobili, že túto krásu nevymenili za pohodlie niekde v meste, vážim si to.
Porovnala som fotky v starom albume so súčasnými a len som si povzdychla, že som sa sem nedostala o týždeň-dva neskôr, keď všetko naokolo zakvitne a rozzelená sa. Tak hádam zasa niekedy o dvadsať rokov, ak dožijeme :-)
Nabudúce sa hádam pochválim s niečím z mojej najnovšej tvorby, ale to asi zasa až po víkende.
Dovtedy sa majte krásne a buďte zdraví a v pohode!
Vierka.
Věrko, děkuji za připomenutí, krásné fotky!
OdpovedaťOdstrániťPosílám pozdravy, Helena
Vierka, keď si minule napísala, že bude niečo z Vlkolínca, chcela som ti napísať, že som tam bola po vyše 20 rokoch, ale som sa akosi sklamala, čakala som to trocha iné....., ale potom som si pomyslela, čo by som robila ja, keby som tam mala riadne žiť a ........ Potom som si to rozmyslela, nebudem písať o mojich pocitoch.....
OdpovedaťOdstrániťDnes si to presne tak napísala ty! Všetko má dve strany, niekedy aj viac, pohľadov.
Pááá
Vierka, Vlkolínec poznám dosť dobre. Chodievame tam dosť často. Kedysi sme bývali 2 roky v Ružomberku a s kočíkom sme chodili na prechádzky smerom na Vlkolínec. Krásne to časy. :) Je to miesto môjmu srdcu blízke. Ďakujem za krátke prenesenie sa na toto úžasné miestečko. :) Pá. D. )
OdpovedaťOdstrániťDievčatá, ďakujem za návštevu a za pochvalný komentár :-)
OdpovedaťOdstrániťDaniela: tuším máme spoločné okrem matematiky aj rovnaké myšlienky. A vlastne i tie čajíky, akurát ja tie svoje nestíham dokumentovať.
Majte sa krásne! v.