Včera to boli utierky

Dnes vás o veľa času neoberiem. Ani seba nechcem… Deje sa toho veľa, príjemného i menej príjemného. Keby som mala o všetkom písať, asi by som potrebovala ešte jeden život. A ten nemám. Preto som sa rozhodla, že síce na blogy nezanevriem, ale vaše preletím a ani písať toľko nebudem. Fotky si môžem uložiť i na facebook a nebudem nimi zbytočne unavovať…

Ale dosť už „výlevov“. Prišla som kvôli inému. Zistila som, že sa mi akosi premnožili utierky, nakúpila ich ešte mama „do výbavy“, niečo i babka, niečo občas pribudne ako darček, a je ich toľko, že by vystačili ešte pre ďalšie dve generácie :-)

A tak som včera sadla k šijaciemu stroju, reku niečo vymyslím. Materiál je ľanový, príjemný, prvé, čo ma napadlo, že by sa mi zišlo vrecko na chlieb. A na nákup pečiva taška. A neostalo iba pri jednej.

 

 

 

Ďalšie utierky sa chystám premeniť na prestieranie na jedálenský stôl, nech ho nešpatím kadejakými plastovými podložkami. Tak snáď i to sa na blogu časom objaví. Prípadne niečo iné, ak bude inšpirácia :-)

Pre tých, čo ešte vládzu pozerať— motýliky — na chalupe zakvitla budleja, ktorú sme pred 2 rokmi priviezli zo zámockého záhradníctva v Miloticiach. Je prekrásna a motýľmi sa to na nej len tak hemží. Darmo sa jej nehovorí motýlí kvet.
Len žiaľ, keď sa motýle mihajú z kvetu na kvet a do toho fúka vetrík, tie fotky nie sú žiadna sláva…

 

Tak sa majte krásne, užite si príjemný a pohodový víkend — podľa možnosti viac v prírode než pri pc či telke :-)
Vierka.