Rekapitulácia II – Minifarma

Našim dievčatám sa splnil sen. Ocitli sa na farme plnej zvierat, a nie hocijakých. Počasie síce vyzeralo zrána všelijako, ale predsa len sme sa vydali na cestu – smer Stará Turá.
Návšteva múzea na železničnej stanici sa neuskutočnila, lebo stanicu rekonštruujú, tak nabudúce. Vybrali sme sa teda priamo smerom Lubina. Blížiac sa k cieľu svojej cesty sa spustil taký lejak, že som myslela, že rovnaký lejak sĺz potečie dievčatám z očí od ľútosti, že sa návšteva konať nebude. Ale povedali sme si, že sa vyjdeme najesť na Holubyho chatu pod Javorinu a že sa uvidí. Nakoniec všetko dobre dopadlo, však uvidíte :-)

Fotenie si jedla v reštauráciách priam neznášam, ale tentokrát som urobila výnimku. Naša Evča si objednala parenú buchtu. Všetci sme boli zvedaví, prečo iba jednu, no pochopili sme, keď ju čašníčka doniesla :-) Nakoniec z nej mala Evička obed a ešte i my ostatní po malom dezerte, lebo ona zvládla asi tak polovicu. Bola výborná, ale veľmi sladká a sýta.

A to by nebola naša Anička, aby sa k nej nepriplichtili nejaké zvieratká. Najskôr jeden kocúr, potom ďalší a nakoniec objavila i psa.

 

O psovi sme na chvíľu zapochybovali, či vôbec žije… :-)

 

… ale ukázal nám, že je ok :-)

No a tento papagáj nás síce najskôr pekne pozdravil „Ahoj, ara papagáj“, ale keď som vytiahla foťák okríkol ma, že som „paparazzi“ – potom nás ale predsa len zobral na milosť a zakričal ešte „dovidenia“ :-)

 Zato títo dvaja proti foteniu nič nenamietali.

 Medzitým sa počasie umúdrilo a vyšlo slniečko, tak sme zišli dolu ku farme.

   

Pokojne by som bola zvieratkom v tomto krásnom prostredí. Majú fantastické domčeky a výbehy a s láskou sa tu o ne starajú.

Anička sa hneď ujala kŕmenia malého trojtýždňového býčka – na tri týždne ale mal poriadnu silu aj apetít.

 Na to pribehli aj kozliatka a ovečky a tiež sa nenechali núkať.

A tu sú nezbedníci, lamí bratia. Museli byť od seba odohnaní, lebo ich zápas začínal byť nebezpečný. Ale inak sú milí a srsť majú jemnulinkú.

 

Ďalšia zastávka bola pri miniprasiatkach. Tie majú svoj výbeh, nebehajú po celej farme, aby všetko nerozryli.

 

 

 

 

Najväčšou túžbou dievčat bolo povoziť sa na koníkoch.

Nie, táto kobylka vraj nie je žrebná, len dobre napapaná :-)

 

 Anička sa s koňmi vyobjímala a do sýtosti sa z nich natešila, nakoniec sa krátko obe odviezli.

Povozil ich Seržo, deti ho volajú Sniežik.

 Ako sneh zrovna biely nebol, lebo sa predtým vyváľal po zemi, ale dali ho „do pucu“.

 A poďme pozrieť na svet z konského chrbta :-)

 

 Ostatné koníky sa prizerali a rozhliadali sa po krajine. I mne by sa taký výhľad páčil.

V ohrade s nimi je i jeden oslík…

 … a dve živé kosačky :-)

Na záver ešte trochu hydiny a zajačikov:

Čo je to za chumáčik?

– predsa zajko :-)

Napokon sa osmelil i tento zrzko, ktorého sme videli hneď na začiatku učupeného v domčeku. Doma máme podobnú samičku, ale tmavú a o kus väčšiu.

Mňa zaujali najviac tieto kačky, indickí bežci. Všade ich vychvaľujú, aké sú užitočné v boji proti slizniakom, neviem neviem, či na jar neskúsim :-)

Teraz ale umyť ruky a šťastnú cestu domov!

Do jari je ale ďaleko a mňa čaká ešte spísať „pamäti“ o ďalších výletoch. Najbližšie sa so mnou môžete zájsť pozrieť do Podolia.
Dovtedy všetko dobré a veľa pohody!
Vierka.

Krásny kraj, ale život tu nie je ľahký.

Po prázdninách – rekapitulácia I.

Moje dievčence sa rýchlo adaptovali na poprázdninový režim, so mnou je to zatiaľ trochu horšie. Posledný prázdninový týždeň sme absolvovali každý deň nejaký výletík do bližšieho alebo vzdialenejšieho okolia. Síce som si prácu v aute vozila so sebou v tablete, ale viete si predstaviť, ako to je na výlete pracovať… :-) A tak som minulý týždeň dobiehala zameškané, hádam už to bude teraz lepšie.

Akurát tie stovky nafotených obrázkov nie a nie spracovať do solídnejšej podoby. Dala som si však záväzok, že postupne ukážem, kadiaľ sme pochodili, aspoň ma to prinúti s totkami urobiť poriadok.

Keďže v pondelok sme celé doobedie čakali na kuriéra, na výlet neostalo veľa času. Tak sme sa vybrali len na malú okružnú jazdu po blízkom okolí. Najskôr sme sa zastavili v Borskom Mikuláši pri rodnom dome Jána Hollého. V Šaštíne sme zavítali do baziliky, nebola som v nej, odkedy je dokončená rekonštrukcia. Kostol je vnútri prekrásny, ale fotiť dnu sa mi zdalo nepatričné. Zo Šaštína sme odchádzali s výbornou zmrzlinou okľukou cez Petrovu Ves, Gbely, Borský Jur na Tomky, kde sme strávili čas pri vodnej nádrži, nebolo však počasie na kúpanie.

 

Cestou domov sme ešte dievčatám ukázali starodávnu studňu, ktorú dodnes používajú pri cintoríne v Lakšároch. Vyskúšali si, že nie vždy sa k vode dá dostať jednoducho otočením vodovodného kohútika, či zapnutím vypínača na čerpadle :-)

Týmto sme náš kratučký poobedňajší výlet zakončili a ponáhľali sa domov plánovať cestu na nasledujúci deň. Pokračovanie nášho výletníčenia sa mi snáď podarí ukázať čím skôr.

Na záver ešte taká milá drobnosť z našej úrody. Nebyť listov a toho konárika, človek by si myslel, že je to strapec hrozna. A to nám takto výdatne zarodila jedna slivka. Drobné plody, ale sladučké a je ich spústa :-)

Majte sa krásne a užívajte si každučký deň!
Vierka.