Z Martina sme si raz priviezli od svokry malé detské krosienka, také hračkové. Zastrčili sa do skrine a tam ležali veru už zopár rokov. Pri upratovaní som na ne natrafila a napadlo ma, že by som sa veru rada naučila tkať…
 |
| Takto ležali v skrini už roky… |
 |
| … aj s jednou odtrhnutou nitkou |
 |
| Predpokladám, že kupované ešte v NDR |
 |
Ten koberec som ešte neutkala ja,
prestierala ho na zem dávno-pradávno moja babka. |
… ibaže ma to napadlo, keď bol nablízku priateľ – a ten hneď vraví: Chceš? priveziem ti v lete, u našich sú hádam po starkej aj dvoje na povale. Tak tomu sa predsa nedá odolať! Od toho okamihu mi už nič iné nechodí po rozume. Zháňam informácie, priadze, látky, knihy… Ale kto by vydržal do leta? A naviac – decká k tomu predsa len asi ešte nepustím – a tak sme si dovtedy objednali v hračkárskom obchode ešte jedny – ja budem na nich trénovať do leta a potom nechám mojim slečnám.
– juuuuj, už aby to leto bolo, a nielen kvôli tkaniu :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára