Tkanie – deň prvý

Včera ráno prišla sms-ka, že poštový kuriér privezie zásielku. Hneď sa mi zlepšila rannopondelňajšia nálada. Bude sa tkať! Vyzbrojená kopou teórie z internetu a hlavne názorných ukážok z youtube, nevedela som sa dočkať. Popoludní kuriér dorazil, zaplatila som a netrpezlivo bežala dnu vybaliť ten zázrak. A tu ho mám:

 

Pár cvakov fotoaparátom a už som aj zháňala priadzu, aby som mohla vyskúšať čo a ako. Našťastie, osnova bola navinutá, odfotila som pre istotu i detail, aby som vedela sama neskôr navinúť ďalšiu. Vyzerá to jednoducho na rozdiel od tradičných veľkých krosien, tak uvidíme o pár dní, keď zložíme dolu prvý hotový výtvor.

Na začiatok som si vybrala niečo úplne jednoduché. K neutrálnej farbe osnovy (pamoku) som zvolila smotanovú priadzu Gíza a po kúsku hnedej efektnej Fantazie a hnedej stužkovej Felicity soft na jemné pásiky. Pretože, ako som správne predpokladala, okraje na prvýkrát asi nebudú vyzerať ideálne, rozhodla som sa pre zhotovenie poťahu na vankúšik a pustila som sa do práce.

Po chvíľke som narazila na zopár problémov:

– Predajca pri tovare uvádza: Rozmery: 55 × 86 × 4 cm, no nech meriam ako meriam – vidím 47 × 84 × 3,5 cm (asi už u nás fakt niet poctivých obchodníkov!)

– V návode sa odporúča na pritláčanie priadze použiť hrebeň – škoda, že výrobca nejaký šikovný v potrebnej šírke nedodal, nie každý má doma hrebeň široký 40 cm a tak si zatiaľ pomáhame menším…

– Tiež je škoda, že ku krosnám nie sú dodávané aspoň dva člnky, samostatne sa dokúpiť nedá, neostáva iné, než si nejaký zhotoviť alebo zháňať inde.

– Keby to záviselo odo mňa, asi by som hranol, ktorý slúži ako prehadzovačka, použila o niečo hrubší, aby bolo medzi hornou a spodnou časťou nití osnovy viac priestoru na prevliekanie člnka. Dalo by sa naň potom namotať viac priadze a bola by práca pohodlnejšia.

– Uvítala by som aj drážky aspoň na spodnom valci. Keď sa totiž použije tenšia priadza, pri sebeväčšej snahe nejde zabrániť sťahovaniu výrobku a nite osnovy sa sťahujú k sebe, výrobok je potom užší, než bol pôvodný zámer. Tento „detail“ si tiež budeme musieť doriešiť svojpomocne.

 

 

 

Čo je ale podstatné – práca s krosnami nadchla nielen mňa, ale i obe moje dievčatá. Zvládala ju v pohode i prváčka. Musím teda chytro dotkať svoj prvovýrobok, lebo jedna i druhá už majú v hlave kopu nápadov na výrobky, ktoré by si rady vytvorili. Dúfam, že nás nadšenie tak skoro neopustí :-)

 

Už len tak mimochodom – na vyrovnanie sme z času na čas namiesto člnka prevliekli staré drevené pravítko a ním útkové nite pritlačili. A keď vravím staré, tak skutočne staré, používal ho dedko, hádam ešte keď chodil na priemyslovku, t. j. tak pred 60 rokmi. Tak ma napadá – kde sú už všetky moje pravítka, čo som za svoju školskú dochádzku stihla poničiť a postrácať – o pravítkach mojich dcér radšej pomlčím…