Naša čerešňa sa asi zbláznila

Len sa pozrite! — rozkvitnutá ako orgován :-) Snáď sa dočkáme aj nejakých čerešieň. Zdá sa mi, že tento rok okolo nej obletuje akosi málo včielok. Po iné roky to na nej bzučieva ako v úli.

Nie je to veľký stromček, máme ju hádam 6-7 rokov. Nedokážem ju však odfotiť celú, záhrada je okolo nej dosť plná ďalších stromkov a kríkov, ktoré prekážajú vo výhľade.

Včera sme boli na záhrade pri chalupe zasadiť zemiaky, tak som „zdokumentovala“ aj tamojšie čerešne.

Toto je už zaslúžilá (pomaly aj vyslúžilá) starenka, môže mať i viac než 70 rokov. Keď som bola malá, strom bol už vtedy obrovský. Čerešne, pokiaľ mi pamäť siaha, sa z nej oberávajú tak, že sa odrežú konáre a oberajú na zemi, lebo do tých výšav by si nikto za nimi liezť netrúfol. Tie kompóty a koláče, čo sa z nej narobili, by už nikto nedokázal spočítať :-)

A tu sú ďalšie dve: vpredu naša, tá môže mať tiež už tak 40 rokov a zadná je za plotom, u susedov, tiež už snáď i 70-ročná.  Túto našu, keď bola mladý stromček, vyvrátila zo zeme tatrovka, ktorá nám priviezla do dvora štrk. Tatko ju znovu zasadil. Potom niekoľko rokov trucovala a nemávala takmer žiadnu úrodu. Určite sa ale oplatilo nech ju žiť a znovu poriadne zakoreniť, teraz už bývajú na nej krvavočervené vynikajúce sladučké plody — juuuj, už aby to bolo… :-)

A ešte raz tá susedova. Veľmi blízko nej stála donedávna ešte jedna, rovnako veľká, obe srdcovky. Asi však boli zasadené natesno a nemali dosť živín, druhá pred časom vyschla.

Keď už spomínam srdcovky, i takáto už stihla rozkvitnúť. Túto rastlinu milujem. Veľmi rada by som  zohnala niekde ešte bielu do záhrady. 

Ráno v skleníku, keď som si bola natrhať reďkovky, objavila som zaujímavosť: rosa na listoch reďkoviek vytvorila takéto koráliky:

Príroda je teraz prekrásna, radosť žiť! A radosť byť vonku a užívať si tú krásu. Tak užívajte – prírodu i krásny slnečný víkend, ktorý je pred nami. Všetko len to naj vám prajem.

Vierka.