Šetrím prírodu…

… na nákupy používam plátené tašky — a najnovšie aj sieťovky.

Nie, šatka z predchádzajúcich príspevkov ešte nie je nablokovaná, teraz je krásne počasie a tak má prednosť záhrada. Ukážem  vám teda aspoň sieťky, ktoré som háčkovala v lete. Predtým ale ešte jedna vsuvka:

Natrafila som v tlači i na nete na niekoľko článkov, ktoré sa snažia ľudí presvedčiť, že bavlnené tašky nie sú až také ekologické, ako by sa mohlo zdať. Pestovanie bavlny, to je totiž veľa chémie na postreky, na hnojenie, veľa vody, aby bavlníky rástli a veľa pohonných hmôt, kým sa k nám bavlna dostane. Potiaľ by to mohla byť pravda. Ale autori takýchto článkov zabúdajú, že si predsa nemusím kúpiť novú bavlnu, ani novú tašku — vždy sa doma dá nájsť kúsok látky, ktorý už nemá iné využitie, prípadne prešiť staré oblečenie, ktoré už nenosíme. Napríklad na pintereste je kopa nápadov na takéto recyklácie (upcyklácie). Veľmi sa mi páčia najmä tašky, na ušitie ktorých boli použité už nenosené rifle. Možností je veľa, len treba chcieť…

Ja som tašky, ktoré nosím na nákup, šila z nepoužívaných ľanových utierok, z látok, ktoré som „zdedila“ po svokre, aj zo spomínaných riflí.
Aj moje sieťovky sú vyrobené z materiálu, ktorý by som už inak nevyužila — jedna je zo zvyšného klbka bavlnenej priadze, jedna je z polyesterového froté tiež po svokre a jedna z asi tridsaťročného klbka Kordonetu, ktoré som skombinovala so zvyškami bavlniek.
 

  

 

 

 

Podrobný návod nejdem písať, nájde sa ich na nete dosť a kto už vie uháčkovať retiazku a dlhý stĺpik, ten ani návod veľmi nepotrebuje. Tak len stručne: Uháčkovala som koliesko zo 6 radov dlhých stĺpikov (12, 24, 36, 48, 60 a 72 stĺpikov ), v ďalšom rade som háčkovala všetky stĺpiky a pomedzi ne po 1 retiazkovom očku, v ďalšom namiesto jedného som už dala po dve retiazkové očká. Potom už len treba háčkovať do požadovanej výšky, ukončiť niekoľkým radmi krátkych stĺpikov (dala som namiesto dvoch retiazkových očiek jeden stĺpik, aby nebol okraj tašky veľmi široký). Uši sa dajú urobiť rôzne, môžu sa priamo priháčkovať, ako som to urobila ja, prípadne uháčkovať jedno dlhé ucho cez plece alebo nejaké uši prišiť, fantázii sa medze nekladú. Na zelenkavej taške som robila dno na skúšku z krátkych stĺpikov, ale z dlhých sa mi páči viac.

Mám ešte viacero nápadov, so sieťovkami rozhodne ešte budem pokračovať.  Teraz je na programe taká, ako nosili naše mamy - čo sa dá zbaliť do kabelky do takého malého puzdierka  — však keď sa podarí, tiež sa tu časom objaví.


Aj som rozmýšľala niečím sieťovky naplniť, aby ich bolo lepšie vidno. Nemala som v altániku ale nič vhodné poruke, akurát tam pospávala naša Kamča. Keby som mala krabicu, už je dávno v nej, ale pochybujem, že by sa jej chcelo liezť do sieťovky.

Vrátim sa ešte raz k môjmu citrusu. Opäť rozkvitol a okolo altánu šíri omamnú vôňu. Má zároveň kvety, maličké zelené plody i dozrievajúce oranžové. Už by bolo načase aj ochutnať, ale sú také krásne, je nám ich ľúto zatiaľ trhať. Aby ale nevyšli nazmar, určite niečo vymyslím.

Posielam všetkým pozdravy a teším sa na vaše nové články.
Majte sa krásne!
Vierka.