Chalupa to istí

Keďže sobotňajšia návšteva Bibliotéky a Ikey v Bratislave nestála za veľa, zvyšok víkendu sme si o to viac užili na chalupe. Decká boli šťastné, že tam opäť môžu prenocovať. Celú nedeľu nám krásne svietilo slniečko a tak sme ešte pohrabali trochu lístia, orezali a presvetlili jednu jabloň, presadili drienku a krušpán — a hlavne fotili a plánovali, čo budeme vykopávať a sadiť a pestovať zasa na jar.

Obrázky veľmi nezodpovedajú dátumu 17. november, ale že by mi chýbal sneh, to veru nemôžem povedať :-)

 

 

 

 

 

  

    

Predzvesť Vianoc

Náš vianočný kaktus sa opäť poponáhľal a rozkvitol s predstihom. Ak to ale bude ako po minulé roky, tak hádam nasadí ešte ďalšie púčiky a poteší nás i na Vianoce.

V obchodoch sa teraz objavujú i hyacinty. Spomenula som si, že mi minulý rok jeden na okne kvitol a že som cibuľku zastrčila k cibuliam od amarylisov. Z tých som veľké vysadila a malé sa od jari pohadzovali na balkóne vo vedierku. Na moje veľké prekvapenie, našla som ho tam už s poriadnym pukom. Tak som ho priniesla dnu do misky s vodou — uvidíme, aké prekvapenie prinesú nasledujúce dni.

Ešte z jednej veci sa teším. Keď dnes prišiel do našej dediny súkromný pestovateľ z južného Slovenska predávať zeleninu, začula som v rozhlase, že má i substrát s hlivou. Doma túto hlivu milujeme, tak som vybehla kúpiť. Hliva je vo vreci už krásne vyrašená, zatiaľ 4 trsy. Chlapík vravel, že o týždeň z nej už budem môcť i variť. No, necháme sa prekvapiť.

Aby balkón neostal na zimu celkom prázdny, vyvesila som na rebríčky, kde sa v lete ovíjala fazuľa, aspoň brečtanový venček a konárik, spolu s „lampiónikmi“. Až pri fotke som si uvedomila, aký je ten brečtan zafúľaný, predsa len sa predtým plazil po zemi. Tak som tam hneď nabehla s rozprašovačom a už vyzerá omnoho lepšie. Ale fotiť ho dnes už nejdem, ak ho neodnesie vietor, snáď inokedy.

 

Rozlúčka s jeseňou

Dnes je vonku nádherne. Ale o pár dní tu môže byť sneh a mráz. Tak si tú jesennú parádu zakonzervujem aspoň tu:-)

Listy som vyšívala už pred pár rokmi, ale doteraz oddychujú v šuplíku, k zarámovaniu som sa ešte nedostala. Ktovie, možno to do budúcej jesene stihnem…

      

Pre tých, na ktorých mi záleží

Dnes len tak stručne a romanticky — pre všetkých milých a čestných ľudí.
… júúúúj,  až raz bude internet prenášať i vône… :-)

Odstrihnutá v záhrade včera, 7. novembra. Nie je to ešte ani zďaleka posledná v tomto roku.

Višne, fazuľa, tekvica…

Človek by si povedal — júl, august, september — ale kdeže, višne som objavila na chalupe v mrazničke, keď som ju išla odmraziť. Asi poldruha kila, tak šup s nimi na sporák a už sa aj varil džem.

Fazuľa nám tento rok obrástla celý altánok, ale nie a nie dozrieť a vyschnúť. Tak sme oberali zelenú. Lusky už boli dosť vláknité a tvrdé, tak aspoň fazuľky vylúpeme, oblanšírujeme a zamrazíme. Dievčatám sa veľmi nechcelo, ale keď objavili ružovú fazuľu, začalo dobrodružstvo, ktorá skôr nájde ešte krajšiu.

 
Domov sme si priniesli tekvicu. Polovica skončila vo výbornej polievke (cibuľa, tekvica, zemiaky, mrkva, soľ, korenie, zázvor a petržlenová vňať a opečené kocky chleba).  Baby dobiedzali, že sme už dlho nerobili tekvicový cheesecake. Tak som ich dnes prekvapila a keď prišli zo školy, už ich aj čakal na stole. Ako som ho piekla minule, zaznačila som si to tu, nech nezabudnem :-) Teraz som ho iba nepatrne obmenila, na korpus som použila maslo, mlieko, piškóty, kakaové venčeky a rôzne zvyšky celozrnných čokoládových a škoricových lupienkov, do tvarohovej náplne tekvicové pyré, tvaroh, trochu sladkej smotany, 4 vajíčka, vanilku, cukor, škoricu a trošku mletého zázvoru. Jednoduchú srdiečkovú ozdobu sme naň dali spoločne, viac-menej len preto, aby videli, ako sa to robí, no a kvôli fotke, inak to nebolo vôbec potrebné, kus koláča razom zmizlo, len sa tak zaprášilo.