Vlkolínec po dvadsiatich rokoch

Vo Vlkolínci som sa prvýkrát ocitla zhruba pred 20 rokmi na školskom výlete so svojimi žiakmi. Keď sa mi teraz naskytla príležitosť, rada som sa tam opäť pozrela.

Síce som mala pôvodne v pláne pridať zopár kritických slov. Nakoniec som ale rada, že som uverejnenie tohto príspevku nechala na neskôr, uvedomila som si, že ľahko je mi kritizovať, ale oveľa ťažšie je ľuďom, ktorí tu vzdialení od civilizácie, bez autobusového spojenia žijú. Dobre urobili, že túto krásu nevymenili za pohodlie niekde v meste, vážim si to.

Porovnala som fotky v starom albume so súčasnými a len som si povzdychla, že som sa sem nedostala o týždeň-dva neskôr, keď všetko naokolo zakvitne a rozzelená sa. Tak hádam zasa niekedy o dvadsať rokov, ak dožijeme :-) 

  

Nabudúce sa hádam pochválim s niečím z mojej najnovšej tvorby, ale to asi zasa až po víkende.
Dovtedy sa majte krásne a buďte zdraví a v pohode!
Vierka.

Tatry trochu inak

Plním sľub a pokračujem tam, kde som včera skončila, na ceste do Tatier.

Danka, fotky budú asi trochu iné, než si čakala. Ale keď má človek za sprievodcu Tatranca a ešte k tomu hasiča, tak chce vidieť iné miesta než chodníky plné turistov. Aj keď teda pohľady sú to veľakrát smutné. Nezainteresovaný by si mohol myslieť, že od kalamity uplynuli dva-tri roky a nie takmer dvanásť.

Fotené  nad Tatranskou Štrbou, aspoň krokusy to zachraňovali, že bolo na čo pekné oko uprieť.

Ale ten strach, keď mi známy popisoval, koľko tam je medveďov a ešte vidieť od nich dodriapané stromy, to nikomu neprajem :-)

A tento posed nejakého superpohodlného poľovníka a navyše priamo pred ním na lúke krmelec — no comment…

Tomuto stromčeku veru asi do smiechu nie je.

A tu už sme na známych miestach:

Fotiť na návšteve ľudí a ešte k tomu na blog, sa mi zdalo nepatričné. Ale fenka so šteniatkom nenamietali.

Toľko na dnes z Tatier, veľa sa toho za jedno poobedie stihnúť nedalo.

Zastávku na spiatočnej ceste v nedeľu sme si urobili vo Vlkolinci. Ak si myslíte, že po dnešnom dosť pesimistickom príspevku, teda až na tých psíkov, to bude lepšie, no… však uvidíte.

Zatiaľ sa majte krásne a užívajte plnými dúškami jar!
Vierka.