Pred pár dňami som neodolala a pustila som sa do vyšívania. Nechcem si veľmi namáhať oči, tak len hrubá kanava a vlna – a zebra. Časom uvidíte :-) Dnes mám pre vás niečo iné:
Našla som vo svojich pokladoch ďalšiu pamiatku na tetu – vyšívané prianie k Vianociam. Dostala som ho od nej ešte ako dieťa a mávala som ho na nočnom stolíku. Je už veru pomaly 40 rokov odvtedy.
Asi ho už v tejto podobe dnes nikto nebude vyšívať, ale možno sa niekomu zíde aspoň malý motívček z tohto vzorníka. Dávam si to sem ale hlavne pre radosť a ako spomienku na milú osobu, ktorá ma v mnohom ovplyvnila.
A tu sú moje zimné domčeky, vyšité tiež už dávno, na starom konopnom uteráku :-)
 |
| Obrázky sú zasklené, nie sú tam fľaky, ale odrazy od toho skla |
No a po dobrom obede si dali šlofíka náš Oliver s Kamilkou. Kedysi by som ich dnu nepustila za nič na svete, ale už im to tolerujem :-)
Krásny deň všetkým!
Vierka
Kočičky se mají, vlastní křeslo:-))
OdpovedaťOdstrániťVýšivky jsou moc pěkné:-)