Vlastne ani neviem, ako sa toto pečivo volá. My sme mu hovorievali „božie milosti“. Tým istým názvom sa však označujú i niektoré iné druhy pečiva, tak neviem… Doma sme ho robievali na fašiangy a pamätám sa, že mama ho nosila tiež na krstiny, resp. na „opáčky“ — vtedy nasmažila za plný kôš, prikryla bielym obrúskom a išlo sa :-)
Ja som si naň spomenula cez víkend, keď som na chalupe natrafila v špajzi na formičku, ktorá sa naň používa. Tak reku po dlhom čase skúsim.
Recept len veľmi približný: hrnček hladkej múky, hrnček mlieka, 2 vajíčka, štipka soli, trochu práškového cukru (alebo aj nie, stačí pocukrovať po vrchu). Zamiešať, radšej nie mixérom, aby nebolo cesto napenené, má byť trochu hustejšie ako na palacinky. Vo vyššom, užšom hrnci zohriať olej alebo nejaký vhodný tuk na teplotu ako na vyprážanie a ide sa na vec. Formičku namáčať do cesta len do takej výšky, aby sa nedostalo navrch, lebo by upražené ružičky nebolo možné dať dolu.
Upražia sa veľmi rýchlo, treba ich z oleja vyberať, klásť na papierovú utierku a otočiť opačne, aby vytiekol prebytočný tuk. Keď ochladnú, posypať cez sitko zľahka práškovým cukrom.
Tak aspoň virtuálne — dobrú chuť!
Tie okraje rýchlo tmavli, myslím, že by bolo lepšie dať do cesta ešte menej cukru alebo možno i žiadny, druhýkrát skúsim.
A tu aj s formičkou na vyprážanie, pred prvým kúskom musí byť dobre zohriata v oleji.
Nevravím, že nie sú dobré, ale zajtra radšej upečieme zdravší, mrkvový koláč s tvarohom - mňam! :-)
Nabudúce vám ukážem niečo šito-vyšívané.
Krásny deň všetkým!
Vierka.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára