Ihelníček — pincushion

 

Nie, že by som ho tak veľmi potrebovala. Mám starý, už takmer tridsaťročný, ktorý som dostala k Vianociam od svojej spolužiačky na vysokej škole. Je to milá spomienka na ňu a naše spoločné študentské roky.

 

    
Keď som však natrafila na túto stránku,  bolo rozhodnuté, ide sa vyšívať ihelníček. A hneď som si vybrala dva motívy naň. Je to taká recy-vec. Kúsok kanavy mi ostal z vankúšov, vlny sú zvyšky z dávneho pletenia a výplň tvoria odstrižky priadzí zo šitia a ostatných ručných prác.

 

Pôvodný zámer bol vyšiť vzory len tak, bez podkladovej krémovej farby, ale pripadalo mi to akési nedokončené. Tak som obetovala ešte ďalšie dve-tri hodinky a dovyšívala celú plochu štvorcov. Myslím, že to tak vyzerá lepšie.

 

Ďalšie zdržanie predstavovala točená šnúra po obvode. Najskôr som vytočila strakatú, ale bolo to prehnane farebné, potom červenú, ani tá mi k ihelníčku nepasovala. Skončilo to modrou a som spokojná :-)

 

Navyše mi dnes kuriér priviezol Valentínsky darček, ktorý som nadelila sama sebe — quiltovaciu a riasiacu patka k môjmu novému stroju a spolu s tým srdiečkové špendlíky — samozrejme som si ich nekupovala kvôli tým srdiečkam — ale keď už ich mám, aspoň na novom ihelníčku zapózovali.

 

Minulý týždeň som spomínala sveter, ktorý už treba len zošiť. I k tomu už som sa „dokopala“, uvidíte ho čoskoro, zatiaľ sa suší. A pre tých, ktorí ešte neplietli trojuholníkovú šatku, mám návod na tú najjednoduchšiu na svete. Zatiaľ sa majte krásne!

Vierka.