Opäť rebarbora a i niečo naviac

Vo včerajšom usmoklenom počasí bolo treba urobiť si niečím radosť. Pre deti to znamená ukuchtiť nejakú mňamku. Jahody v tomto počasí zatiaľ nečervenajú a tie obchodné zásadne nekupujem, ale rebarbora, tá si v daždi spokojne rastie. Včera sa ušlo i susedke a ostalo i nám. A čo upiecť s najmenšou námahou a najväčším efektom? No predsa niečo z lístkového cesta, to je jasné. Bola to ozaj bleskovka. Len rozváľať na obdĺžnik, rozkrájať na 3 krát 4 štvorce a vložiť ich do mufinovej formy. (Keby som vykrojila kolieska, bolo by to samozrejme estetickejšie, ale tie „rožky“ z toho chutia najlepšie.) A pretože každému chutí niečo iné, zopár sme naplnili iba ocukrovanou rebarborou, zopár žĺtkovým krémom a ostatné aj-aj. Pre návštevu by sme sa s tým hádam i pohrali, pre nás to úplne stačilo takéto neučesané. Kvalita fotiek zodpovedá tomu daždivému počasiu vonku (a aj rýchlosti, akou som to musela fotiť, aby mi z tácky košíčky nezmizli skôr, než vytiahnem foťák).

Prednedávnom som robila i slanú variantu. I tie mám nafotené, len som ich na blogu dosiaľ nespomenula. Tak teda: cesto rovnaké, náplň tentokrát tvorili šampiňóny a bryndza vymiešaná so žĺtkom a smotanou, korenie a navrch rukola a reďkovky. Ani neviem, ktoré mi chutili viac, oboje je mňamka. Teda vlastne bola.

 

Uvidím, či ešte do tretice príde nejaká rebarborová inšpirácia. Premýšľam nad zmrzlinou, k tej by sa mi však hodilo trochu slniečka. Snáď sa v najbližších dňoch dočkáme.

Spomeniem a ukážem vám ešte ker kolkwitzie, ktorý nám práve kvitne. Je obsypaný kvietkami a odroda má príznačný názov: Pink cloud – ružový obláčik. 

Mávajte sa krásne, ďakujem za návštevu!

Vierka