Príspevok žlto-oranžový prvý

– dnes sa mi podarilo konečne dostáť svojmu blogovému menu a ukázať po dlhšom čase i nejaké tie vlnky. A prečo príspevok prvý? Nuž, o pár dní sa to v záhrade rozhorí opäť žltými a oranžovými plameňmi kosatcov, ľalií a ľalioviek. Tak keď vyjde čas a počasie, určite sa tu objavia. Ale poďme zaradom.

Musím sa hneď na začiatku priznať, že sa dnes chválim cudzím perím. Chcem vám totiž ukázať nový Evičkin svetrík, ktorý som však neplietla ja. Je dielom babky Evkinej najlepšej priateľky, Laurinky. Je to profesionálna práca. Ja síce štrikovať viem, mám už za sebou dosť kadejakých výtvorov, ale na takúto perfektnú robotu som sa zatiaľ nezmohla. 

A teraz kvietky z minulých dní, kým rozkvitne ďalšia nádhera:

Kéria japonská:

 Tarica – rastie u nás na skalách, je jej všade neúrekom, tak ani v záhradke nesmie chýbať :-)

Prvosienky – tiež kedysi prinesené z lúky:

 

Za svet si neviem spomenúť, ako sa tento kvietok volá. Ale rastie tiež voľne v prírode, dala mi ho kedysi dávno moja bývalá suseda.  Keď si tak teraz uvedomujem, spústa mojich kvietkov pochádza z voľnej prírody. Nie po všetko treba bežať do záhradného centra :-)

Keď som sa chcela dozvedieť včera niečo viac o mojej bledavke, našla som ju, samozrejme, na nete aj s jej latinským názvom Ornithogalum. Pritom som si spomenula, že ten názov som už kdesi videla. A skutočne, pred 2 rokmi som dostala k MDŽ izbovú rastlinu s názvom Ornithogalum dubium. Žiaľ, cibuľka po odkvitnutí zhnila, ale aspoňže fotky sa v príspevku na blogu zachovali.  Pre porovnanie – ornithogalum z prírody:

a moje bývalé ornithogalum, šľachtenec z kvetinárstva:

Pre dnešok hádam stačilo, nabudúce, sľubujem, už uvidíte konečne zasa niečo z mojej vlnkovej tvorby. Zatiaľ sa mávajte najkrajšie, ako sa len dá :-)
Vierka.