Lenivá

– alebo nie?
Určite som lenivá na písanie, inak sa celkom snažím :-)
Aj keď ručné práce už pomaly ustupujú do úzadia a každú voľnú chvíľku trávim vonku, v záhrade doma alebo na chalupe. Občas sa ale ešte vyskytne deň, keď sa von ísť nedá a vtedy sa snažím dokončiť rôzne resty, prípadne si vymýšľam, čo by som ešte vytvorila.
Z novoročného nákupu u Martinky som toho zatiaľ veľa nespotrebovala. Urobila som jeden pulovrik, o ktorom som sa už zmienila, tu je dokončený. Zostalo mi veľa priadze, tak som ho zo zvedavosti odvážila – je ľahučký, neváži ani štvrť kila.

Mala som v pláne teplejšiu šatku z klbka Whirl a trblietavej Stardust, nakoniec som si to ale rozmyslela a k Whirl som pridala jednonitku škoricovej farby. Tak vznikla táto šatka. Nákres vzoru je tu.

  

 

Z Whirl ešte kúsok zvýšilo. Na chalupe som objavila starý navíjač priadze, ešte celkom slušný zvyšok previnula a už špekulujem, čo bude z neho.

 

Z trlietavej priadze Stardust pletiem šál, o ktorom už bola reč tu. Do konca mu ešte z 200 g chýba asi 60, koľko to potrvá, to je zatiaľ vo hviezdach.

Na dnes len toľko, nabudúce Vás už snáď poteším aj nejakými kvetinkami z našich záhrad :-)
Už len poznámočka: uverejnila som tu odkaz na obchod, v žiadnom prípade to však nie je platená reklama. Objednávala som si v ňom už viackrát a s prístupom majiteľky som nadmieru spokojná. Myslím, že si túto reklamu zadarmo bezpochyby zaslúži.

Krásny nový týždeň a veľa slniečka vonku i na duši!
Vierka.

Dlho po Vianociach

 

 … mi robí radosť vianočná hviezda. Botanický názov je prýštec najkrajší, latinsky Euphorbia pulcherrima. Každý rok nejakú dostanem ako darček, väčšinou k narodeninám, ktoré mám na konci novembra – vtedy sa obvykle tento kvet začína predávať. Mala som už červenú, ružovú, červenú plnokvetú a teraz bielu. Krátko po Vianociach už bývajú opadané listy a hoci si nemyslím, že som zlá záhradníčka, kvety obvykle po Novom roku putujú do kompostu. Táto posledná ma ale milo prekvapila. Dá sa povedať, že vyzerá stále rovnako. Nič nežltne, nič neopadáva. Asi najviac záleží na tom, odkiaľ a ako sa k nám dostala, ako ju skladovali, ako sa o ňu starali v kvetinárstve. Viem, že budúcich Vianoc sa nedočká – to som už párkrát skúšala – raz síce prežila, ale už nebola zďaleka taká pekná a kvitla málo. Možno máte niekto iné skúsenosti, ak áno, sem s nimi :-)

  

V prestávkach pomedzi zamestnanie si robím radosť ešte ručnými prácami, to dobre viete. Sto razy už som si dala záväzok, že najskôr dokončím jednu, až potom začnem ďalšiu. Ale na druhej strane si vravím, načo? Začnem 3-4, vždy si vyberiem na chvíľu to, na čo mám chuť, prípadne svetelné podmienky. Aspoň ma to viac teší, než snažiť sa niečo dokončiť za každú cenu.
Tak som okrem rozrobeného svetra, pulovra a šatky začala ešte tento šál. No, bude to skôr maxišál – pritom ľahučký, predpokladám max. 100-150 gramov, len tak cez plecia na spoločenské šaty. Priadza je prekrásna, jemná, s mohérom a zlatistou nitkou – odfotiť sa mi to ale zatiaľ poriadne nepodarilo. Snáď až bude vonku na jar pekne – teraz to do snehu hádzať nejdem :-) Veď i tak, kým ho dokončím, to ešte potrvá.

 

 

U nás striedavo svieti slniečko a chvíľami sa mračí a poletuje sneh – vidno to aj na fotkách – behom chvíľky sa vystriedalo niekoľko odtieňov, všade vyzerá priadza inak. Aj som zabudla spomenúť názov: jedná sa o Stardust od Scheepjes, je fakt úžasná, teším sa na konečný výsledok.

A teším sa samozrejme aj na to, čo vytvoríte vy.

Prajem krásny deň a dobrú náladu!

Vierka.

Ktorá je tá pravá?

Dnes vám ukážem ďalšie dve aloe z mojej zbierky – aloe vera (pravá) a aloe arborata (stromová).
Zdá sa, že ani odborníci sa nevedia dohodnúť o liečivých účinkoch. Niektorí tvrdia, že liečivé účinky má iba pravá, iní vravia, že sa nezistili žiadne rozdiely v účinkoch pravej a stromovej. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že na popáleniny pomáhajú obe. Kedysi som mala iba a. stromovú a na drobné popáleniny som si prikladala rozrezaný list. Nedávno som sa škaredo popálila na ukazovák pravej ruky na sklokermickej varnej doske. Už som sa lúčila s pletením, háčkovaním, písaním na dlhý čas, ale aloe, tentokrát už pravá, opäť nesklamala. Popálenina sa hojila skutočne rýchlo.
Moje domáce aloe som síce konzumovať neskúšala, ale pamätám si, asi 10 rokov dozadu, to sme ešte kupovali sladené minerálky,  tuším Rajec mal aj nejaké práve s príchuťou aloe, dokonca tam plávali aj kúsky dužiny. Balené vody však už dávno nekupujeme, tak neviem, či to ešte existuje.

A ako od seba rozoznať spomínané dva druhy aloe?

Vľavo stromová, vpravo pravá.

 

Vpredu pravá, rozkonárená vzadu je stromová.

Pravá má ružicu listov, zo stredu vždy vyrastá nový list. Listy sú dužinaté, šťavnaté, sú až vypuklé, väčšinou sú na nich drobné škvrnky. Spodné listy možno vylamovať a v prípade popálenín či drobných poranení prikladať na kožu.

Vpredu a. pravá.

A. pravá.

Stromová tiež tvorí ružice, ale časom vytvorí akoby kmienok, keď časť ružice zvrchu odlomíme, môžeme znovu zasadiť a ružica zakorení. Zvyšok ale nevyhodíme, ten sa pekne rozkonári, z pazúch listov vyrastú nové ružice.

Aloe stromová.

 

A. stromová – Anička ju má v izbe, veľmi sa o ňu nestará – a možno to je práve tá výhoda, že ju moc nepolieva, má ju pritom krásne rozkonárenú.

 

  

Vľavo a. pravá, vpravo stromová.

A to by som nebola ja, aby som do príspevku neprepašovala aj nejakú ručnú prácu.
Dnes to je budúca šatka z „čarovného klbka“, ku ktorému som pridala ešte jednonitku hrdzavej farby. Zatiaľ sa zo stredu klbka minula hnedá a pomaly už aj modrá, sama som zvedavá, ako to bude nakoniec vyzerať.

 

Túto šatku nepletiem od stredu prepony, ale od cípu, v každom riadku sa rozširuje (až kým mi bude stačiť priadza.)

Vzor je celkom jednoduchý, inšpirovala som sa tu, tak až by mal niekto záujem vyskúšať, vkladám i vzor.

https://duepuntieunacapanna.wordpress.com/2018/05/08/marie-antoinette/

Prajem všetkým príjemne strávený víkend!
Vierka.

A ako aloe

Ku košíku a plechovkám z minulého príspevku pribudli „podkafíčka“. Konečne som sa naučila háčkovať račí stĺpik, ktorým sú obháčkované. Vyzerá to trochu kostrbato, ale bude to aj tým, že sú použité naraz 4 rôzne nitky. Svoj účel ale splnia, aspoň v obývačke na stole nebude toľko odtlačkov od pohárov :-)
Pri fotení som položila na stôl kvetináčiky s kaktusmi (či skôr sukulentmi) — o chvíľu sa dozviete, prečo.

 Pripravila som si aj klbko na ďalšie tvorenie, zámer bol úplne iný, než ako to nakoniec dopadlo. O tom ale zasa až nabudúce.

Pri fotení mi napadlo, že urobím trochu osvety o izbových rastlinách — postupne vám ukážem, čo pestujem, a aspoň sa prinútim si o mojich kvetinkách niečo doštudovať. Tak som hneď vytiahla príslušnú literatúru.

Že sa rastlinka volá aloe, to som tušila, lebo aloe mám viac druhov, teraz už viem aj presný názov Aloe aristata. Tá na obrázku v knihe má listy tmavšie a hrbolčeky na nich hustejšie, moja vyzerá dužinatejšie a hrbolčekov toľko nemá. Je to ale tým, že vyžaduje teplo a slnečno — toho tepla má dosť, keďže je na parapete nad radiátorom, horšie je to ale teraz cez zimu so slnkom. Asi by to chcelo ešte o niečo menej v zime polievať. V knihe sa píše, že v lete kvitne, na dlhej stonke vytvorí malý nenápadný oranžový kvietok, ktorý ale dlho nevydrží. Mala som šťastie, i tá moja najväčšia cez leto zakvitla, ale bol to ozaj len malý nevýrazný kvietok, ani som ho nestihla odfotiť a bolo po ňom. Tak až nabudúce rozkvitne, musím sa poponáhľať. Inak, vytvára dosť veľa odnoží, ktorými sa ľahko rozmnožuje, stačí ich oddeliť a vysadiť jednotlivo do kvetináčikov. To ma čaká ale až na jar. Dovtedy sa budem ďalej vzdelávať :-)

Vyplňte i Vy svoj čas príjemne a zároveň užitočne, teším sa na Vaše príspevky na blogoch.
Vierka

Do poslednej nitky

Takýchto kúskov mám neúrekom. Mnohé sú ešte po starej mame a tete, ktorá mi vyšívala kroj, keď som bola dieťa. Nič ale nemôže vyjsť nazmar, tak sa ich postupne „zbavujem“. Vyšívať už veľmi nevyšívam, hlavne krížiky, boleli ma z nich oči. Tak občas nejaké využijem pri háčkovaní.

 

Síce mám rozštrikovaný sveter, ktorý ste videli minule, a ešte aj jeden šál, (ktorý uvidíte nabudúce), ale na chvíľu som zamenila ihlice za háčik a uháčkovala obaly na plechovky a jeden košík. Do zvyškov prírodnej pletacej priadze som primiešala postupne zvyšky farebných bavlniek a vyšlo toto: 

Ešte mám v pláne dorobiť „do série“ pár „podkafíčiek“, tak hádam cez víkend bude čas i na takýto relax. A na čo sa ešte s Evičkou chystáme? To napovedia posledné dve fotky :-)

Majte krásny víkend!
Vierka.