streda 16. januára 2019

A ako aloe


Ku košíku a plechovkám z minulého príspevku pribudli „podkafíčka“. Konečne som sa naučila háčkovať račí stĺpik, ktorým sú obháčkované. Vyzerá to trochu kostrbato, ale bude to aj tým, že sú použité naraz 4 rôzne nitky. Svoj účel ale splnia, aspoň v obývačke na stole nebude toľko odtlačkov od pohárov :-)
Pri fotení som položila na stôl kvetináčiky s kaktusmi (či skôr sukulentmi) — o chvíľu sa dozviete, prečo.


 Pripravila som si aj klbko na ďalšie tvorenie, zámer bol úplne iný, než ako to nakoniec dopadlo. O tom ale zasa až nabudúce.





Pri fotení mi napadlo, že urobím trochu osvety o izbových rastlinách — postupne vám ukážem, čo pestujem, a aspoň sa prinútim si o mojich kvetinkách niečo doštudovať. Tak som hneď vytiahla príslušnú literatúru.



Že sa rastlinka volá aloe, to som tušila, lebo aloe mám viac druhov, teraz už viem aj presný názov Aloe aristata. Tá na obrázku v knihe má listy tmavšie a hrbolčeky na nich hustejšie, moja vyzerá dužinatejšie a hrbolčekov toľko nemá. Je to ale tým, že vyžaduje teplo a slnečno — toho tepla má dosť, keďže je na parapete nad radiátorom, horšie je to ale teraz cez zimu so slnkom. Asi by to chcelo ešte o niečo menej v zime polievať. V knihe sa píše, že v lete kvitne, na dlhej stonke vytvorí malý nenápadný oranžový kvietok, ktorý ale dlho nevydrží. Mala som šťastie, i tá moja najväčšia cez leto zakvitla, ale bol to ozaj len malý nevýrazný kvietok, ani som ho nestihla odfotiť a bolo po ňom. Tak až nabudúce rozkvitne, musím sa poponáhľať. Inak, vytvára dosť veľa odnoží, ktorými sa ľahko rozmnožuje, stačí ich oddeliť a vysadiť jednotlivo do kvetináčikov. To ma čaká ale až na jar. Dovtedy sa budem ďalej vzdelávať :-)

Vyplňte i Vy svoj čas príjemne a zároveň užitočne, teším sa na Vaše príspevky na blogoch.
Vierka







Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára