Zdá sa, že môj blog sa v poslednom čase mení na kuchársky. Kvietky sú v horúčave povädnuté, štrikovať sa v tom teple tiež nechce a ani času niet, ale variť aspoň čo-to treba…
Keď som včera hľadala nejaký zaujímavý recept na cheesecake, opäť pri
ňou bola búrlivá diskusia o tom, či mascarpone, ricotta, tvaroh, či
dokonca rozmixovaný cottage cheese, aby to bol ten pravý cheesecake.
Pravdupovediac, je mi to srdečne jedno, nech si každý upečie, s čím mu
najviac chutí (nám teda chutí s tým, čo práve máme v chladničke :-)).
Ale zaujala ma tam niečia poznámka, že „to už tam kľudne môžete dať aj
bryndzu“. To je nápad! Urobíme si slaný „bryndzacake“. A hneď sme sa
dnes do toho pustili.
Cesto na cheesecake býva obvykle zo sušienok
rozdrvených a zmiešaných s maslom, my robíme často doma cesto podľa
receptu na nejaké vianočné pečivo (linecké, kakaové, škoricové, podľa
toho, na čo je chuť). Teraz bolo treba cesto slané, recept som ani
nehľadala, zmiešala som od oka hladkú múku s maslom, jedným žĺtkom,
trochou smotany a štipkou soli. Tej soli ozaj netreba veľa, lebo koláč
je dosť slaný od bryndze. Náplň zhotovila Anička, zmiešala dve kocky
bryndze, jeden veľký biely jogurt a tri vajíčka. Až keď bol koláč v
rúre, napadlo nás, že ešte trochu nejakého škrobu mohlo ísť do náplne,
lebo nám to asi nestuhne. Ale už bolo neskoro. Koláč sa ale i tak
vydaril, piekol sa pomaly, asi na 180 stupňov, takmer hodinu.
Či
si ho teda nazveme moderne „bryndzacake“ alebo tradične bryndzový koláč,
to je jedno, podstatné je, že sme zasa vyskúšali niečo dobré a chutné.
Zeleninka naša, pred chvíľkou donesená zo skleníka :-) |
Tak sa majte krásne, upečte si i vy niečo dobré – a neupečte sa od horúčavy, ktorú nám zasa meteorológovia sľubujú :-)
Všetkým krásny deň!
Vierka.
Vierka, výborný recept!
OdpovedaťOdstrániťModerné prevedenie nášho tradičného pečenia, určite urobím aj ja.
Ak horúčavy nebudú dlhé, teším sa na ne :-)
Pá
Daniela, ja už z tých horúčav nadšená nie som – na chalupe som dnes našla takmer všetky marhule pod stromom a to boli pred týždňom ešte takmer zelené. A vody sme už vypolievali ako inokedy hádam za päť rokov, ešteže máme doma i pri chalupe studne. Teplo mám síce rada, ale i taký teplý dáždik by som už uvítala :-)
OdstrániťMaj sa krásne! V.
Vierka čo ty ešte nevymyslíš?:) ale k zeleninke ako stvorený recept...páči sa mi...a máš pravdu, neznášam, keď čítam diskusie k receptom a niektorí super odborníci vedia mudrovať čo všetko má a čo nemá do toho receptu ísť...veď nech si každý upraví ako chce, prečo mám zatracovať niekoho chuť a fantáziu pri pečení, nemusím predsa dodržať pôvodný recept keď mi v ňom niečo nevyhovuje no nie? Pekný víkend. Eva
OdpovedaťOdstrániťEvi, ja si z toho zasa veľa nerobím, nech si kecajú. Obvykle sú to takí, čo toho najviac skritizujú a sami najmenej uvaria a upečú. Kuchyňa nie je chemické laboratórium, aby muselo byť všeto presne, trochu tvorivosti nezaškodí, nie? :-)
OdstrániťAhoj a krásnu nedeľu! V.
Vierka, tie domáce rajčinky ti závidím. My máme vonku, ale ešte zelené. Pá. D. :)
OdpovedaťOdstrániťDani, tieto rajčiny sú ako výsmech mojej pestovateľskej námahe. Tiež mám všetky, vonku i v skleníku, ktoré som vypestovala, hádam 8 rôznych odrôd, ešte zelené - a toto sú nejaké plané, ktoré mi tam vyrástli samy, asi sa dostali do skleníka semiačka s kompostom - a z nich už zberáme denne červené rajčinky. Snáď dôjde i na tie ostatné a dozrejú, kým príde zasa nejaká plieseň…
OdstrániťPa, krásny víkend! V.