Ale nieeee! Ku dňu žien som dostala prenádherné kvietky, begóniu a dubium. To druhé bude asi nejaká novinka, v žiadnej knihe o kvietkoch, čo mám doma, som to nenašla. (O dečke pod begóniou popíšem neskôr, je čerstvo dokončená, ešte ju treba nejako vyrovnať a priháčkovať k nej i niečo „do série“.)
Niežeby snežienky neboli krásne, ale tie mi urobili radosť až cez víkend na chalupe, bolo ich tam neúrekom, vyrastajú zovšadiaľ.
 |
| Prvé snežienky, posledný sneh |
 |
| Rastú aj spod múrika |
 |
| … aj okolo kadibúdky |
 |
| … aj medzi schodíkmi |
 |
| … aj spod domu |
 |
| … pod ostružinou |
 |
| … aj tam, kde patria, na záhone |
Tomuto kvietku neviem zistiť meno, nepoznáte ho niekto náhodou?
Ale tento náhodou poznám, je to pečeňovník trojlaločný.
A tak jarne a optimisticky naladená som ostrihala všetok vinič,
vyčistila kvetinové hriadky a teraz tu sedím s boľavými krížmi. Jasné,
netreba to preháňať, ale to si človek povie až keď už chrbát bolí. Dnes
sa už trochu vonku mračí, tak kým zasa vyjde slniečko, to hádam prejde a
bude mi zasa dobre – aspoň tak dobre, ako je našej Kamilke :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára